Berlín 10. mája (TASR) - Dekréty československého prezidenta Eduarda Beneša, ktorý v roku 1945 zbavil vo svojej krajine Nemcov a Maďarov všetkých práv a v súlade so závermi postupimských dohôd troch mocností zorganizoval ich vyhnanie, považujú mnohí za vážnu prekážku v politickom ovzduší Európy. Hrozba, že zabudnuté tiene minulosti ohrozia budúcnosť našich národov, vyvoláva v krajinách strednej a východnej Európy vážne obavy, píše v dnešnom vydaní nemeckého denníka Die Welt bývalý poľský minister zahraničných vecí Wladyslaw Bartoszewski.
Súčasne pripomína slová poľského prezidenta Aleksandra Kwasniewskeho, ktorý povedal, že pokiaľ by skoro 60-ročné rozhodnutia Hitlera, Beneša, Roosvelta Churchila a Stalina mali zablokovať cestu "našich štátov do EÚ, potom žijeme v schizofrenickom svete."
Nemožno zabúdať na to, že Eduard Beneš bol demokraticky zvolenou hlavou štátu, pripomína článok v Die Welt. Zatiaľčo v Poľsku začal už v roku 1946 prevažovať Stalinov vplyv a tamojší komunisti pristúpili k smutne známym represáliám, užívali si Česi a Slováci ešte stále demokratické slobody. Na túto skutočnosť si dnes nespomenie prakticky nikto.
Nemožno obísť ani obavy Čechov, že zrušenie Benešových dekrétov by viedlo k revízii majetkovo-právnych vzťahov a k požiadavke na návrat zhabaných majetkov. Tento mechanizmus však funguje v každej krajine. Pokiaľ by niekto spochybnil napríklad majetkové pomery v Alsasku, celkom isto by to viedlo k narušeniu francúzsko-nemeckých vzťahov. Rovnako sa nemožno čudovať momentálnej popularite inak často kritizovaného izraelského premiéra Ariela Šarona. Keď sa akýkoľvek národ, ocitne v stave ohrozenia svojej podstaty, začína - či už právom alebo neprávom -solidarizovať s tvrdým postojom, pokračuje bývalý šéf poľskej diplomacie.
Súčasne radí nemeckej strane, aby v prípade Benešových dekrétov oddelila historickú a morálnu stránku od právnej a majetkovej a taktiež ustúpila od zaťahovania tejto problematiky do prístupových rokovaní s EÚ.
Veľa národov v Európe, ktorých vlády podpísali po 1.svetovej vojne Versaillskú zmluvu, nažíva dnes v dobrom susedstve. Vonkoncom to však neznamená, že všetky ustanovenia tohto historického dokumentu sú správne a v súlade s právom, konštatuje poľský diplomat.
Množstvo historikov vidí práve v tejto dohode príčinu všetkého nešťastia, ktoré Európu neskôr postihlo. Premýšľal však niekto nad tým, že túto zmluvu treba zrušiť? Alebo sa majú začať vyťahovať všetky historické nároky európskych národov? V takom prípade by sme sa celkom isto ocitli v Guinnessovej knihe rekordov - v rekorde hlúposti, uzatvára svoj príspevok v denníku Die Welt Wladyslaw Bartoszewski.
jč im
