BRATISLAVA - Na Slovensku je viac ako dvetisíc akciových spoločností, ktoré si od 1. júla 1999 nesplnili zákonnú povinnosť zmeniť svoje akcie na doručiteľa na zaknihované v štátom Stredisku cenných papierov (SCP) SR alebo zmeniť ich formu na meno a v SCP odovzdať zoznam svojich akcionárov. Sankciou za nesplnenie tejto povinnosti má byť ich zrušenie súdom.
Úsilie zrušiť listinné akcie na doručiteľa deklarovala vo svojom programovom vyhlásení vláda, ktorá takýmto spôsobom chcela „sprehľadniť vlastníctvo privatizovaného majetku a predísť konfliktu záujmov“. Zámer legislatívcov sa však nepodarilo uskutočniť a prijaté opatrenia sa minuli účinku.
Vláda preto navrhuje riešiť problém ďalšou právnou úpravou. „K zodpovednosti za tento stav sa zatiaľ nehlási ani rezort financií a ani ministerstvo spravodlivosti, do ktorých pôsobnosti problém patrí. Úsilie rezortov zbaviť sa čierneho Petra, ako aj blížiaci sa termín odpočtu programového vyhlásenia vlády sú pravdepodobne hlavným dôvodom navrhovanej právnej úpravy, ktorú vláda predložila parlamentu a ktorá má platiť od 1. januára 2002. Úprava je obsiahnutá v novele Obchodného zákonníka a zákona o cenných papieroch. Jej podstatou je nesystémové rozšírenie pôsobnosti štátneho dozoru vykonávaného Úradom pre finančný trh na všetky akciové spoločnosti, ktoré vydali listinné akcie,“ povedal v rozhovore pre denník SME člen Rady Úradu pre finančný trh Michal Horváth.
Prijatie navrhovaných právnych zmien umožní pracovníkom úradu vstupovať do priestorov akciových spoločností, kontrolovať a odoberať doklady a iné dokumenty. V prípade, že kontrolované spoločnosti nebudú v tomto procese úradníkom pomáhať, štátny úrad ich bude môcť pokutovať až 500-tisíc korunami. V prípade zistenia protiprávneho stavu bude Úrad pre finančný trh oprávnený podať na súd návrh na zrušenie spoločnosti.
Vzhľadom na vysoký počet spoločností, do ktorých môže štát poslať kontrolu, je podľa Horvátha reálne, že preverovanie sa začne robiť selektívne. „Som presvedčený, že vzhľadom na lehotu, ktorá uplynula od privatizácie pred rokom 1998, a na mnohé iné možnosti, ako zachovať anonymitu skutočných vlastníkov privatizovaného majetku, sa deklarovaný cieľ vláde nepodarí dosiahnuť. Navyše prijaté opatrenia budú motivovať slovenské subjekty zakladať spoločnosti v zahraniční, kde podobné obmedzenia nie sú a kde je možné zabezpečiť anonymitu. Bude to mať viaceré negatívne následky, okrem iného na príjmy štátneho rozpočtu z daní,“ varuje Horváth.
Efektívnym riešením by podľa neho malo byť ponechanie možnosti existencie listinných akcií na doručiteľa tým spoločnostiam, ktoré ich vydali pred 1. júlom 1999 v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi.
MICHAL NALEVANKO
