Niekoľko mesiacov predtým v januári 1976 sa na letiskových tabuliach Air France a British Airways objavil prvý cestovný poriadok pre nadzvukové lietadlá (na trati Londýn - Bahrajn a Paríž - Rio de Janeiro). V máji absolvovali Concordy prvý let cez Atlantik do USA na trati, na ktorej sa neskôr najviac osvedčili.

V časoch studenej vojny Rusko vyhralo nad USA súboj o prventsvo v civilnom lietaní rýchlosťou vyššou, ako sa šíri zvuk. No napokon ostal tento plod francúzsko-britskej spolupráce bez konkurencie. Condorde bol začiatok novej éry supertechniky, futuristický sen, ktorý sa stal skutočnosťou. Minulý rok titanový pliešok zabudnutý na štartovacej dráhe v Paríži spôsobil fatálny koniec tohto sna.

Žiadne lietadlo pred ním nevyvolalo taký obdiv a fascináciu ako na pohľad elegantný a výkonnými motormi Rolls Royce poháňaný „biely vták“. Bol umeleckým dielom, ktoré z neho nerobili len štíhle línie tvaru delta, ale aj jeho technické atribúty. Tam, kde sa najodvážnejšie technologické koncepcie stali realitou, predstavy o komerčnom využití zostali v rovine utópie.

Stovky Concordov schopných preletieť 2200 kilometrov za hodinu vo výške 16 kilometrov mali v dnešných dňoch brázdiť oblohu - a napokon neostal ani jeden. Do minulorončnej tragédie ich v službách Air France a British Airways lietalo len 13 a nikdy ich nevyrobili viac ako 20.

Najväčší komerčný debakel v histórii letectva sa v skutočnosti začal už začiatkom 70. rokoch. Vtedy absolvoval Concorde turné po svete, aby si získal zákazníkov. Ceny pohonných látok, ktorých Concorde spáli v priemere 90 ton za let, sa vyšplhali a ekológovia začali búšiť na poplach proti nadmieru hlučným strojom. Proti bola aj americká politika, ktorá chránila konkurenciu pomalších Boeingov.

Napokon ich nikto nechcel. Z pôvodnej série 14 lietadiel kúpil len päť predchodca British Airways BOAC a Air France štyri. Päť zvyšných Concordov kúpili tieto letecké spoločnosti v roku 1979 za nominálnu cenu.

Britská a francúzska vláda sa do tohto leteckého dobrodružstva pustili v roku 1962. Dohoda o spoločnom vývoji dopravného nadzvukového lietadla sa stala symbolom spolupráce v zjednocujúcej sa Európe. Všetko sa robilo rovnakým dielom - niektoré časti sa projektovali v Londýne, iné v Paríži.

Aj v tomto mýte sa však našli štrbiny. Briti sa vraj cítili nasilu vtiahnutí do produkcie tohto „národného symbolu“ Francúzov. Až keď v roku 1967 z hangárov v Toulouse vyšiel prvý prototyp 001 (v Bristole stál už takmer dokončený a skoro identický prototyp 002), Briti akceptovali, že aj ich lietadlo bude mať francúzsku koncovku „e“. V roku 1984 britská vláda prestala projekt dotovať. Situácia sa neskôr obrátila.

Ruská konkurencia TU-144 bola vždy o niekoľko krokov pred Concordom, Rusi neskôr v tichosti ustúpili od plánu prevádzkovať civilné nadzvukové lety. Američania sa vzdali svojho projektu nadzvukového Boeingu 2707 už v roku 1971. To, čo sa pre Concorde ukazovalo ako prehra na celej čiare, napokon obe letecké spoločnosti dokázali vhodne zužitkovať. Uvedomili si totiž, že cena Concordu spočíva predvšetkým v exkluzivite. A smotánka sa hrnula, aby sa stala členom „vysoko lietajúceho klanu“. Zbohatlíci ochotne zaplatili desaťtisíc dolárov za šancu sedieť oproti filmovej alebo rockovej hviezde.

Minulý rok v júli kúsok gumy z pneumatiky prederavil nádrž a lietadlo sa v plameňoch zrútilo na zem. Aj táto havária je v histórii letectva celkom výnimočná. Nikto nikdy nepočítal s tým, že prasknutá pneumatika môže spôsobiť takúto tragédiu. Británia aj Francúzsko odobrali Concorde licenciu. O pár mesiacov by však mal zdokonalený Concorde s tvrdšími a odolnejšími pneumatikami vzlietnuť zas. Na jeho klientelu si však už teraz brúsi zuby Boeing, ktorý pracuje na modeli Sonic Cruiser, ktorý má lietať 0,95-násobkom rýchlosti zvuku.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ

Zajtra - Miles Davis