dokonca kľúčovým bodom prvej návštevy v USA od nástupu Bushovej administratívy. Rakúska ministerka chce dosiahnuť, aby mohol Waldheim v USA opäť navštíviť svojich priateľov.
V roku 1987, rok po tom, čo sa stal Waldheim rakúskym prezidentom, ho Spojené štáty označili za nežiaducu osobu. Pre jeho nacistickú minulosť mu zakázali vstup na svoje teritórium, čím uvrhli do izolácie aj alpskú krajinu.
Waldheim bol počas druhej svetovej vojny dôstojníkom nemeckého wehrmachtu na Balkáne a vraj sa podieľal na vojnových zločinoch. Vyskytli sa dokonca tvrdenia, že CIA „kryla“ Waldheimovu minulosť pri jeho kandidatúre na šéfa OSN v roku 1971 preto, že bol jej dlhoročným agentom. Iné médiá zverejnili informácie, podľa ktorých sa Waldheima do svojich služieb pokúšala získať aj sovietska rozviedka.
Fámam urobil koniec výbor pre spravodlivosť na pôde americkej Snemovne reprezentantov. V roku 1996 poveril CIA, aby predložila materiály o tom, či USA spolupracovali po druhej svetovej vojne s bývalými dôstojníkmi wehrmachtu. Waldheim si sám želal zverejnenie archívov. Bývalý rakúsky prezident tvrdil, že ako dôstojník síce o koncentračných táboroch vedel, ale nemal poňatia, aké zverstvá sa tam dejú.
Tento rok v apríli CIA archívy otvorila. Medzi spismi o nacistických zločincoch boli aj informácie o Waldheimovi, ale žiadny dôkaz, že by bol agentom alebo informátorom CIA, že by ho vydieral bývalý ZSSR alebo že sa zúčastnil na vojnových zločinoch.
Waldheim to v rozhovore pre izraelský denník Yediot Aharonot privítal ako svoje definitívne očistenie. Takto situáciu vníma aj rakúska vláda. „Teraz sa ukázalo to, čo rakúska strana vždy tvrdila – že obvinenia proti bývalému prezidentovi sú neopodstatnené a nepravdivé,“ povedala koncom apríla Ferrerová-Waldheimová. Začiatkom tohto týždňa počas návštevy USA oficiálne požiadala, aby bolo Waldheimovo meno vyškrtnuté zo zoznamu nežiaducich osôb. Americký minister zahraničných vecí Colin Powell jej to prisľúbil.
„Nič proti nemu nenašli a myslím si, že je preto aj vecou národného rešpektu túto otázku otvoriť. Powell mi prisľúbil, že to preskúma, čo som aj očakávala,“ povedala Ferrerová-Waldnerová.
Aký bude ďalší osud Kurta Waldheima, uvidíme. USA zákaz preskúmajú, nepochybne však budú čeliť tlaku Svetového židovského kongresu, ktorého archívy CIA neuspokojili. „Waldheim dnes klame rovnako ako v minulosti,“ povedal výkonný riaditeľ kongresu Elan Steinberg rakúskej agentúre APA.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
