Výskum ukázal, že ľudia nemajú záujem o volebnú kampaň „od dverí k dverám“, hoci niektoré politické strany (napríklad HZDS, KDH) sa na takúto formu politickej kampane spoliehajú. Prečo?

„Občania vo všeobecnosti za najprijateľnejšie považujú tie formy kampane, ktoré sú postavené na dobrovoľnosti, politickú diskusiu v televízii, ktorú môžu kedykoľvek vypnúť, alebo mítingy, na ktoré nemusia ísť. Voliči si chránia svoje súkromie, platí to najmä pre mestské prostredie. Bezprostredný kontakt s voličmi však môže v istých prostrediach byť veľmi efektívny, môže totiž budovať to, čo dnes veľmi chýba - bázu dôvery medzi politikmi a občanmi. Pre politické strany je dôležité, aby poznali svoje cieľové skupiny.“

Dá sa už teraz povedať, ktoré politické strany budú mať najdisciplinovanejších voličov?

„Z výskumov a poznatkov o doterajšom volebnom správaní slovenských voličov vieme, že pevnosť rozhodnutia a lojalita k strane je silnejšia v prípade SMK, HZDS a aj KDH.“

Ktorí voliči budú najdisciplinovanejší podľa veku?

„Najslabšie väzby na jednotlivé politické strany sú v prípade mladých voličov, najmä prvovoličov. Pevné rozhodnutie zúčastniť sa na voľbách je nadpriemerne časté u starších ľudí a ľudí s vyšším vzdelaním. Na druhej strane najmenej zastúpené je vo vekovej kategórii prvovoličov.“

Z výskumu vyplýva, že ľudia majú skôr jasno v tom, čo by chceli zmeniť, ako v tom, čo by do budúceho obdobia zachovali, prečo?

„Lebo sú nespokojní s tým, čo je. Navyše, mať negatívny kritický postoj, byť proti niečomu, je psychologicky jednoduchšie.“

Prečo slovenskí občania dajú skôr na názor svojho najbližšieho okolia, rodiny, priateľov, ako na názor politikov, novinárov?

„Myslím si, že je to prirodzené a nie je to nejaká slovenská špecialita. Vo vzťahu k politike a politikom je veľa nedôvery. Na druhej strane si treba uvedomiť, že išlo o hodnotenie samotných respondentov, mnohí z nich by si vplyv médií alebo aj politikov nepripustili, hoci reálne existuje.“

Aký je dnes záujem voliť, v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami?

„Porovnať môžeme potenciálnu volebnú účasť. V máji 1998 bola desatina oprávnených voličov rozhodnutá nezúčastniť sa na voľbách. Pred nastávajúcimi parlamentnými voľbami je však vyšší podiel nerozhodnutých, čiže celkový podiel rozhodnutých voličov v máji 1998 bol 79 %, kým dnes je to zhruba 70 %. Časť dnešných nerozhodnutých však asi voliť pôjde.“ (hr)