„Hokej je vo Švédsku veľmi drahý šport. Rodičia väčšiny hokejistov sú dobre zabezpečení. Podľa štatistiky v juniorskej reprezentácii Tre kronor do 20 rokov až 80 percent hráčov býva vo vilách. Je to šport pre strednú a vyššiu triedu,“ hovorí Gregor, ktorý vyrástol v juniorskom tíme Dukly a dnes pracuje vo Švédskom hokejovom zväze. „To je asi chyba. Ak mladí hráči trénujú a vyrastajú vo výborných podmienkach, nemajú o čo bojovať.“
Celý výstroj pre žiaka kupujú rodičia. Hokejka stojí okolo 500 švédskych korún (2250 Sk). Za hodinu ľadu sa vo veľkých mestách platí okolo 1000 SEK (4500 Sk), v menších mestách polovica.
Mladí zostávajú doma
V Göteborgu podľa Gregora urobili experiment: „Päťdesiat detí z rodín prisťahovalcov dostalo zadarmo výstroj, aby ich pritiahli k hokeju. Ich rodičia predtým ani nevedeli, čo to je hokej.“ Deti majú v žiackej lige svoj tím, trénujú dvakrát za týždeň, zápasy prehrávajú 0:20, 0:30. „Zo športu však majú veľkú zábavu. Skúša sa, či sa medzi nimi neobjavia talenty.“
Všetci švédski tréneri sa zhodli, že žiaci do 12 rokov nehrajú do tela, aby malí chlapci nemali problém s rastom. Oveľa viac sa diskutuje, či všetci chlapci v tomto veku majú dostať v zápasoch rovnaký priestor. Niektorí hovoria, že lepších hráčov to brzdí vo vývoji.
„Švédski juniori na rozdiel od slovenských neodchádzajú masovo do Ameriky,“ porovnával Gregor. „Ak v dospelosti získajú kontrakt v kluboch najvyššej súťaže, priemerný zárobok hokejistu je 35 000 švédskych korún mesačne plus sociálne zabezpečenie, byt.“ Priemerný plat vo Švédsku je okolo 18 000 korún. Švédsky hokejista-profesionál dá teda prednosť domácemu prostrediu pred farmárskymi klubmi v Severnej Amerike. „Pretĺkal by sa tam, jazdil po nociach v autobusoch stovky míľ. Na to sú dosť fajnoví. Keď sa švédski hokejisti nepresadia v prvom mužstve NHL, vracajú sa domov.“ Švédi mali v tejto sezóne v NHL 50 hráčov, Slováci 30.
Švédi chcú Slovákov
Švédska Elitserien je zaujímavá aj pre našich hokejistov. V tíme finalistu MoDo hrali Lintner s Hlinkom, v Jönköpingu bratia Pavlikovskí s Jasečkom, v Djurgaardene Pardavý, v AIK Štokholm Žabka.
„Manažéri švédskych klubov s obľubou vyhľadávajú špičkových hráčov zo Slovenska. Sú bezproblémoví,“ hovorí Gregor. Naráža na niektoré problémy miestnych klubov s legionármi. V majstrovskom Färjestade nastalo veľké haló, keď dvaja švajčiarski hráči Von Arx a Jenni mali na zimnej olympiáde v Salt Lake City problémy s alkoholom.
„Výborné meno Slovensku tu urobil útočník Vladimír Országh, ktorý predvlani prišiel z New York Islanders do Djurgaardenu, mužstvu pomohol získať titul, uchytil sa strelecky a potom si ho vyhliadli Nashville Predators. Švédi si veľmi pochvaľovali jeho profesionálny prístup k hokeju.“
Slovenskí hokejisti podľa Gregora vyhľadávajú švédsku ligu, lebo je veľmi kvalitná, dobre sa tu trénuje, kluby sú výborne organizované a podobne ako Országh neraz ju berú ako prestupnú stanicu do NHL.
Čakajú zvrat
Priemerný rozpočet ligových klubov vo Švédsku je 60 miliónov švédskych korún - asi šesť-sedemkrát viac než na Slovensku. V najvyššej súťaži má len HV 71 Jönköping vlastnú halu, ostatné kluby si ju prenajímajú. „Djurgaarden platí za prenájom haly Globen mestu Štokholm 17 miliónov švédskych korún ročne. Keď si v hlavnom meste chceli miestne kluby AIK a Djurgaarden postaviť svoje haly, mesto bolo proti, veď čo by potom robili s Globenom? AIK si tak mohlo postaviť len tréningovú halu bez priestorov pre divákov,“ povedal Gregor.
Vo Švédsku je 283 krytých hál, na Slovensku 40. „Napriek lepším podmienkam sa švédskemu hokeju v poslednej sezóne nedarí, juniorské tímy na svetových šampionátoch prepadli. Zodpovední funkcionári hľadajú príčiny, príklady berú od fínskeho suseda. O to viac Švédsko potrebuje úspech na domácich majstrovstvách sveta, kde ráta s finančným ziskom vyše 50 miliónov korún. Po ekonomickej stránke by to mal byť ďalší impulz pre prácu s mládežou,“ dodal Tibor Gregor.
