
Palestínski chlapci v ruinách svojho domova v utečeneckom tábore Rafáh v pásme Gazy. FOTO - REUTERS
JERUZALEM, GAZA - Izrael začal včera sťahovať svoje jednotky k hranici pásma Gazy. Ráno v blízkosti mesta Rafáh armáda vyhodila do povetria tunel, ktorým údajne Palestínčania pašovali zbrane. To však ešte nebolo súčasťou vojenskej operácie, ktorou by mal Izrael reagovať na samovražedný atentát skupiny Hamas v Rišon Lecione, pri ktorom v utorok zahynulo najmenej 15 Izraelčanov.
Po celonočnom rokovaní izraelská vláda vypracovaním podrobností tejto operácie v Gaze poverila premiéra Ariela Šarona a ministra obrany Benjamina ben Eliezera. Existuje podozrenie, že Gaza bola odrazovým mostíkom pre utorkový atentát - útočník však mohol prísť aj z iného miesta. Armáda začala povolávať záložníkov, čo sa zvyčajne robí v prípade masívnejšej operácie.
Americký prezident George W. Bush vyzval Izrael, aby myslel na možné následky. „Nech už (Izrael) zvolí akúkoľvek odpoveď, dúfam, že premiér bude mať na zreteli perspektívu mieru,“ vyhlásil. Bush zároveň ako „mimoriadne pozitívny signál“ ocenil palestínske opatrenia po atentáte. Arafat odsúdil terorizmus, zakázal protiizraelské útoky, a dal zatknúť 14 členov skupiny Hamas.
Dohoda o Betleheme o skončení obliehania Chrámu narodenia Pána včera znovu stroskotala, rokovania boli prerušené. Dohoda už bola ohlásená, keď Palestínčania prišli s novými podmienkami. Podľa nej mali 26 ozbrojencov odviesť do pásma Gazy a baziliku by mohli opustiť všetci civilisti. Trinásti ozbrojenci, ktorých majú Izraelčania na zozname najhľadanejších osôb, by na základe tejto dohody mali ostať v objekte a neskôr mali byť deportovaní do Španielska alebo Talianska. Ozbrojenci však žiadali medzinárodné garancie pred izraelskou armádou, keď ostatní odídu z komplexu - napríklad, že sa k nim pripojí zástupca EÚ.
(tasr, čtk)