závery prešetrenia sťažnosti 550 sťažností

objasňovanie priestupkov 505

nevhodné konanie a správanie 447

dokumentovanie trestnej činnosti 419

zneužitie služobného postavenia 279

prešetrovanie dopravných priestupkov a dopravných nehôd 226

neprijatie sťažností podľa zákona o sťažnostiach 165

personálne, platové, bytové a sociálne záležitosti 82

predvedenie a zaistenie 88

použitie fyzického násilia 70

zásahy do občianskych práv a záležitostí 42

rozhodnutie vo veci OP, VP, CP a zbraní 52

postup finančnej polície 8

zdravotnícke záležitosti 2

použitie zbrane 1

nešpecifikovaných 123

Počet postihov policajtov za opodstatnené sťažnosti

Dôsledok počet v %

Výčitka 271 39,30

Písomné pokarhanie 61 8,87

Zníženie platu 44 6,42

Zmena v zaradení 1 0,15

Prepustenie 1 0,15

Zákaz činnosti 2 0,30

Iné (pohovor, zníženie osobného príplatku a pod.) 178 25,48

Dôsledok dosiaľ neuvedený 131 18,97

CELKOVO 689 100

Minulý rok sa jeden občan – invalidný dôchodca – sťažoval napríklad na vodiča úradu na ochranu ústavných činiteľov. Do jeho osobného auta sa od bavoráku pri predbiehaní odrazil kameň a rozbil mu sklo. Keď išiel za vodičom, že chce uhradiť škodu, ochrankár odpovedal vulgárne a tvrdil, že ho to nezaujíma. Po prešetrení škodu uhradili a ochrankár dostal výčitku. Ústavný činiteľ vtedy v aute nebol.

Sťažnosti chodia aj na policajných funkcionárov. Známa je sťažnosť na policajného prezidenta Zajaca pre prijatie jeho syna do zboru, keď prišlo k administratívnej chybe.

Ešte v roku 1999 preverovali sťažnosť hosťa v reštaurácii Budúcnosť na policajného viceprezidenta Jozefa Petráša. Ten sa tam údajne vymočil z terasy spolu s Jánom Slotom. „Bolo to neopodstatnené,“ hovorí riaditeľ odboru kontroly ministerstva vnútra Ladislav Barkol. Viceprezident síce so Slotom pil, ale mal osobné voľno a nevymočil sa. Čašníci hovorili, že sa iba polial pivom.

Sťažnosť prišla aj na riaditeľa Barkola a iných pracovníkov odboru kontroly. Občania nesúhlasia s ich závermi: „Píšu, že sme neobjektívni, zaujatí, ale ubezpečujem, že sme maximálne objektívni.“ Zápisnice z vybavenia sťažnosti sa päť rokov archivujú. (mož)

BRATISLAVA – Na policajtov sa minulý rok sťažovalo vyše štyritisíc ľudí. Najčastejšie na poriadkových policajtov, ktorých je najviac. Po ich prešetrení uznal rezort za opodstatnené len 20 percent sťažností. Podľa riaditeľa odboru kontroly na ministerstve vnútra je to aj tak veľa.

Ľudia sa sťažujú aj na to, že policajti nepoznajú zákon: „Na základných útvaroch je najviac začínajúcich policajtov bez akejkoľvek odbornej praxe,“ hovorí Barkol. Školenia niekedy nestačia: „Pokiaľ máte záujem na sebavzdelávaní a odbornom raste, robíte to aj vlastnými silami.“

Strašné kritériá

Problémom sú aj kritériá na výber budúcich policajtov. Podľa rektora Policajnej akadémie Róberta Chalku ich samotná polícia odsúdila ako „strašné“. Boli vraj neúčinné a neobjektívne.

Do zboru podľa Chalku zrejme neprichádzali len ľudia, ktorí chceli slúžiť ľuďom, ale viacerí aj zo zištných dôvodov, alebo ich dokonca nasadil organizovaný zločin. „Nemáme prostriedky, ako by sme sa tomu mohli brániť v takej miere, ako si niekto predstavuje,“ hovorí rektor.

Občania sa sťažujú ministrovi, prezidentovi republiky alebo aj poslancom brannobezpečnostného výboru. Jeho predseda Vladimír Palko požiada o prešetrenie ministra a ten príslušný odbor: „Zvyčajne inšpekcia potvrdí správnosť postupu policajtov, čo sa mi nie vždy pozdáva, ale nemám kapacitu preverovať veci osobne.“ Pamätá si aj konkrétny prípad: „Zneužitie kukláčov na zásah proti jedinému človeku v obci Dubová v roku 2000.“

Kancelária prezidenta poslala minulý rok ministrovi desať sťažností a tento rok šesť. Asi päťdesiatim ľuďom poradili, aby sa obrátili na určitý policajný orgán.

Najviac sťažností prichádza priamo na ministerstvo, aj keď vybavovať ich môžu aj krajské alebo okresné policajné riaditeľstvá. Na odbore kontroly pracuje osem ľudí a sťažnosťami sú zavalení. Ak príde sťažnosť na okresné policajné riaditeľstvo, vybavuje ju samo. Zákon takéto preverovanie nezakazuje. Prešetrovať sťažnosť síce nemôže priamy nadriadený obvineného policajta, ale na okrese sa väčšinou všetci poznajú. „Otázku zaujatosti môže vzniesť osoba, na ktorú sťažnosť smeruje, prešetrujúci a aj sťažovateľ,“ hovorí Barkol. „Len čo však chce informáciu minister alebo chce, aby sa odpovedalo z jeho úrovne, vec musíme prešetriť my.“

Minister ich nečíta

Sťažnosť by mala byť vybavená do 30 dní, niekedy sa lehota môže o ďalších 30 dní predĺžiť. Prešetrenie trvá niekedy dva, tri, štyri dni alebo týždeň. Ak sa vec stala na východe, trvá to dlhšie.

Minister sťažnosti občanov nečíta: „Mám na to ľudí v kancelárii, ktorí to dajú prešetriť inšpekcii.“ Priamo k nemu sa dostanú iba sťažnosti ústavných činiteľov a tie, v ktorých môže rozhodnúť iba on.

Novému kolegovi Barkol vždy hovorí, aby sa na podanie pozeral očami občana: „Niekedy ľudia na štyri, päť strán popíšu svoje osobné tragédie a na konci atakujú policajtov. Neodpisuje sa ľahko.“

(mož)