Raúl Gonzalez Blanco, iba dvadsaťštyriročný útočník Realu Madrid a španielskej reprezentácie, si vo svojom mladom veku už čuchol k veľkým víťazstvám. S „bielym baletom“ získal majstrovský titul, španielsky Superpohár, Interkontinentálny pohár a dvakrát sa tešil z prvenstva v Lige majstrov. Na prenikavejší medzinárodný úspech v reprezentácii zatiaľ len čaká. Možno príde na blížiacich sa majstrovstvách sveta v Japonsku a Kórejskej republike.

Len 180 centimetrov vysokého a 73 kilogramov vážiaceho rodáka z Madridu považujú vo futbalových kruhoch za jedného z najnebezpečnejších zakončovateľov. Vyniká mimoriadnym čuchom na góly, vďaka univerzálnosti nemá problém strieľať ľavou či pravou nohou. Nie je typom, ktorý pasívne vyčkáva na finálne prihrávky. Má pohotovú kľučku, potrebné zrýchlenie. V koncovke razanciu, chladnokrvnosť, periférne videnie a predovšetkým futbalový rozum. Ak si to situácia vyžaduje, rád prehadzuje brankárov na milimeter presnými lobmi. Jeho slabšou stránkou je hra hlavou, ale aj zo vzduchu už dokázal neraz skórovať.

Sto gólov za sezónu

Jeho prvé kroky sa spájajú s klubom zaujímavého názvu na madridskom predmestí – San Cristóbal de Los Ángeles. Keď mal trinásť rokov, zobral jeho osud do rúk otec. Zapísal ho do Atlética Madrid. Výnimočný talent potvrdil v žiackych a mládežníckych kategóriách, keď za jednu sezónu nastrieľal neuveriteľných sto gólov. Prezident klubu Jesús Gil y Gil, ktorý sedí v kresle dodnes, však vtedy urobil zásadnú chybu, ktorú môže ľutovať do konca života – zrušil mládežnícke mužstvá a na Raúlovi chcel rýchlo zarobiť. Predal ho do Realu Madrid za smiešne peniaze.

Raúl sa vlastne zo španielskeho hlavného mesta nikdy nepohol. Odvtedy je verný iba jedinému klubu – Realu. „Nechcel by som hrať za žiaden iný klub. Vždy som nesmierne hrdý, keď si cez hlavu obliekam biely dres. Dúfam, že mi tento krásny pocit vydrží do konca mojej kariéry,“ tvrdí najpopulárnejší futbalista historicky najúspešnejšieho klubu sveta.

Najmladší v Reale

Jeho cesta medzi futbalový výkvet bola rýchla. V Reale začal až v treťom tíme, ale bleskovo presvedčil o svojich kvalitách. V siedmich zápasoch nastrieľal trinásť gólov a tréner Jorge Valdano, dnes športový riaditeľ, neváhal ani na sekundu. V októbri 1994 poslal Raúla na trávnik v základnej zostave. Urobil tak z neho najmladšieho hráča, aký sa v drese „bieleho baletu“ predstavil – mal iba sedemnásť rokov a štyri mesiace. Ani to však nebola prekážka, aby nováčik medzi hviezdami na seba upozornil deviatimi gólmi v dvadsiatich ôsmich zápasoch a na konci sezóny stískal trofej za zisk majstrovského titulu.

Pokutový kop oplakal

Svetový šampionát ‘98 vo Francúzsku nevyšiel Raúlovi ani Španielsku. V základnej skupine odohral celých deväťdesiat minút len raz a mužstvu trénera Javiera Clementeho sa nepodarilo postúpiť do osemfinále. Ešte väčšie sklamanie zavládlo o dva roky neskôr na majstrovstvách Európy v Holandsku a Belgicku. Španieli sa prebojovali do štvrťfinále, kde na nich čakali Francúzi. Minútu pred koncom za stavu 1:2 pre úradujúcich majstrov sveta brankár Barthez zbytočne fauloval a Španieli mali výhodu pokutového kopu. K lopte na bielom bode sa postavil Raúl s jediným cieľom – streliť vyrovnávajúci gól a vynútiť si predĺženie. Lenže pán strelec vysoko prestrelil a mužstvo kouča Josého Camacha balilo predčasne kufre.

Raúl upadol do nemilosti médií i fanúšikov. „Uvedomoval som si, aký dôležitý pokutový kop to bol. Srdce mi bilo ako zvon. Chcel som loptu poslať do šibenice, aby na ňu Barthez nedočiahol. Príliš som sa však zaklonil a loptu som podobral. V kabíne som nevedel, kde je sever. V hoteli som sa rozplakal. Vedel som, že to musí zo mňa vyjsť. Aj muži môžu občas prejaviť svoje city,“ spomína na neľahké chvíľky siedmy najlepšie zarábajúci futbalista sveta (8,65 milióna eur ročne).

Nie je nad rodinné zázemie

Najdôležitejšie je pre neho rodinné zázemie. S fotomodelkou Marmen Sanzovou má syna. Obaja sú centrom pozornosti fotografov, ale ako Raúl tvrdí, už si na ich záujem zvykli. „Človeku sa ľahšie a príjemnejšie žije, keď pozná pokoj a bezpečie. Aj preto chcem mať stále istotu, že moja rodina je v poriadku.“

Novinárom sa radšej vyhýba a rozhovory poskytuje len niektorým. Nenecháva si však za ne platiť ako napríklad David Beckham z Manchester United, ktorý vraj pýta za jedno interview v prepočte okolo pol milióna korún. Pred Eurom 2000 predĺžil Raúl zmluvu s Realom Madrid o ďalších päť rokov. Napriek tomu je záujem o neho z iných klubov veľký. Raúl však všetkých posiela za svojím agentom a vedením klubu. A tí majú už roky jedinú odpoveď – Raúl nie je na predaj.

MIROSLAV BUKOV

FOTO – ARCHÍV