V Slovenskej národnej galérii otvorili ďalšiu výstavu akvizícií získaných v rokoch 1989 až 2001„Myslím, že dlh voči umelcom v predošlom režime zakázaným či aspoň nevhodným sa nám už podarilo zmazať a v našich zbierkach sú zastúpené ich najvýznamnejšie diela,“ povedala pre SME generálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie Katarína Bajcurová pri príležitosti utorňajšieho otvorenia výstavy Akvizície SNG 1989 – 2001 – výber z moderného a súčasného umenia. Práve tieto artefakty z druhej polovice dvadsiateho storočia tvoria väčšiu časť z okolo 3500 umeleckých diel získaných do zbierkového fondu Slovenskej národnej galérie za zhruba 40 miliónov korún od začiatku deväťdesiatych rokov.

Moderné a súčasné maliarstvo a sochárstvo malo v depozitoch (o výstavných priestoroch ani nehovoriac) našej najvýznamnejšej výtvarníckej inštitúcie najviac restov. Mnohí kvalitní autori tu vôbec neboli zastúpení alebo len okrajovými dielami. Pevný základ oficiálnej „neexistencie“ množstva špičkových výtvarníkov vybudovalo normalizačné dvadsaťročie, no aj po novembri ‘89 malo budovanie zbierok galérie svoje slabšie obdobia. „Po revolúcii bola šanca i nevyhnutnosť nápravy tohto stavu, s podporou štedrého rozpočtu to sľubne začala vtedajšia riaditeľka Zuzana Bartošová, po jej odchode však akvizičná činnosť najmä v oblasti moderného umenia postupne slabla až do úplného zastavenia,“ povedala Katarína Bajcurová.

S jej príchodom na čelo galérie sa od roku 1999 obnovil program koncepčného dopĺňania zbierkových fondov. K nemu patria aj výstavy prírastkov, ktoré sú popri ponuke umeleckého zážitku aj akýmsi verejným odpočtom činnosti zbierkovej inštitúcie. „Prezentácia tvorby zbierok v novej spoločenskej klíme po revolúcii má tiež zdôrazniť rozloženie akcentov na to, čo je v slovenskom umení najkvalitnejšie. Cieľom kúpy všetkých diel je, aby boli vystavované. V súčasnosti síce nemáme stálu expozíciu, ale aj táto výstava je zatiaľ jej akousi náhradou a vítanou možnosťou stretnúť sa s najvýznamnejšími menami nášho moderného výtvarného umenia.“

Nasledujúci výpočet mien nie je úplný, podobne ako na výstave v Esterházyho paláci a v Dvorane ministerstva kultúry na Námestí SNP galéria prezentuje len časť z veľkého počtu nových depozitných diel. Obe kurátorky Alexandra Homoľová a Zora Rusinová zdôraznili, že tieto priestory do značnej miery predurčili výber aj kreovanie jednotlivých kolekcií.

Okrem zakladateľských osobností nášho maliarstva a sochárstva z obdobia šesťdesiatych rokov, akými sú Rudolf Fila, Alojz Klimo, Július Koller, Milan Paštéka, Rudolf Uher, Jozef Jankovič či Milan Dobeš, sa svojimi obrazmi a objektmi predstavia autori nasledujúceho desaťročia ovplyvnení najmä konceptuálnym východiskom – Juraj Bartusz, Rudo Sikora, Juraj Meliš, Daniel Fischer, Klára a Milan Bočkayovci. Na výstave sa prezentuje aj tzv. nová maľba (Ivan Csudai, Laco Teren), rekonštrukcie niektorých environmentov (Stano Filko, Jana Želibská) či priestorové multimediálne inštalácie (Dezider Tóth, Peter Rónai).

Terajší výber moderného a súčasného umenia, ktorý je sprístupnený až do 1. septembra, nadväzuje na vlaňajšiu výstavu prírastkov starého umenia. „Našu akvizičnú činnosť sústredíme teraz na umenie deväťdesiatych rokov, na rade sú súčasní autori, najnovšia slovenská tvorba,“ dodala Katarína Bajcurová.

ALEXANDER BALOGH