Vymenovanie na post ministra zahraničných vecí je krok navyše v kariére, ktorú mnohí prirovnávali k meteoru. Najskôr prišiel na ministerstvo, ktoré nebolo mediálne nijako atraktívne, neskôr ho Aznar posunul na post hovorcu vlády. Katalánec s pokojnou náturou vedel využiť príležitosť, aby budoval centristický imidž vlády, ktorý od neho žiadal Aznar. Hoci mu to prinieslo nemálo problémov, zo dňa na deň sa dostal do centra mediálnej pozornosti. Súčasný šéf španielskej diplomacie hovorí plynule po anglicky a francúzsky a nemá vraj problém stráviť život na palube oficiálneho lietadla. FOTO SME – PAVOL MAJER

Španielsky minister zahraničných vecí JOSEP PIQUÉ bol na návšteve v Bratislave. Španielsko je v súčasnosti predsedajúcou krajinou Európskej únie. Piqué je tak jedným z troch najdôležitejších mužov európskej diplomacie. Denníku SME poskytol exkluzívny rozhovor.Pred voľbami sa na Slovensku opäť najviac skloňuje meno Vladimíra Mečiara. Ako môže jeho účasť v budúcej vláde ovplyvniť slovenský vstup do Európskej únie a NATO?

„Nechcem zasahovať do politickej vôle Slovákov. Môžem vám však povedať, že tak EÚ, ako aj NATO si zakladajú na spoločných hodnotách, ktoré sú jasne zastúpené v činnosti súčasnej vlády. Tieto hodnoty nekorešpondujú s politickou činnosťou, ktorá na Slovensku bola počas vlády pána Mečiara. Preto, nech sa vo voľbách stane čokoľvek, očakávam, že cesta, po ktorej sa v posledných rokoch Slovensko vybralo, zostane nezvratná.“

Diplomacia Európskej únie vylučuje akúkoľvek účasť HZDS v budúcej vláde?

„Netreba to povedať týmito slovami, ale tak, že politická činnosť pána Mečiara v predchádzajúcich vládach nie je kompatibilná s členstvom v EÚ.“

Uprednostňujete vládu, v ktorej bude menej politických strán ako dnes?

„Neprislúcha mi, aby som sa k tomu vyjadroval. Je to na demokratickej vôli Slovákov. Dôležité je, aby tu bola dostatočná politická stabilita, a aby tu bola dostatočná parlamentná podpora, ktorá by umožnila pokračovať na ceste reforiem, ktoré sa tu začali. Ide aj o to, aby bola integrácia Slovenska do EÚ úspešná, čo všetci očakávame. Španielske skúsenosti boli v tomto smere pozitívne a ja dúfam, že v prípade Slovenska to bude tak isto.“

Niektoré hlasy vravia, že budúcu vládu bude zostavovať predseda mimoparlamentnej strany Smer – Robert Fico. Ako vnímate jeho vyhlásenia, že chce opäť otvárať už uzavreté negociačné kapitoly?

„Pri rokovaniach o vstupe máme veľmi nabitý kalendár. Ak chceme ukončiť rokovania o vstupe pred koncom roka, aby sa Slovensko ako plnoprávny člen únie mohlo zúčastniť na budúcich voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004, potom si nemyslím, že je najvhodnejšie otvárať kapitoly, ktoré sa už uzavreli. A uzavreli sa dobre.“

Slovenský minister zahraničných vecí Kukan nedávno vyhlásil, že vstup do NATO je spojený so vstupom do EÚ. Súhlasíte s ním?

„V prísnom slova zmysle netreba stavať úzky vzťah medzi tým, či možno byť členom NATO a nebyť členom EÚ a naopak. Máme na to príklady. No v tejto chvíli podľa mňa dvojaká integrácia zodpovedá tej istej možnosti. To bol postoj, aký si zvolilo Španielsko. Nám to prospelo.“

Slovensko má mnoho hospodárskych záujmov v Rusku. Prečo sa tak Slovensko, ako aj ostatné kandidátske krajiny nemôžu zúčastňovať na dialógu medzi EÚ a Ruskom?

„Dialóg medzi Ruskom a úniou funguje veľmi dobre. Koncom mája sa napokon uskutoční summit. Želáme si, aby sa kandidátske štáty do tohto dialógu dostali čo najskôr. Máme už skúsenosti z politickej účasti kandidátskych štátov na summite v Barcelone. Španielsko bolo prvou krajinou, ktorá sa počas svojho predsedníctva rozhodla prizvať kandidátske krajiny na pracovné stretnutia Európskej rady. Budeme pokračovať v tomto smere. Je absolútne nevyhnutné, aby sme brali do úvahy a hodnotili názory kandidátskych štátov, pokiaľ ide o dialóg EÚ-Rusko. Treba pomaly hľadať inštitucionálne formuly, aby sa tak mohlo stať.“

Tak nemecký kancelár Gerhard Schröder, ako aj francúzsky prezident Jacques Chirac vravia, že posledné voľby vo Francúzsku naznačili, že treba zvážiť tempo rozširovania EÚ. Aký je váš postoj?

„Treba plniť kalendár rokovaní o vstupe. To znamená snažiť sa o to, aby sa na konci roka ukončili rozhovory s 10 kandidátmi, vrátane Slovenska. Rovnako treba intenzívne pokračovať v rokovaniach s Rumunskom a Bulharskom. Nejde iba o politický kompromis, ale aj o historickú povinnosť.“

Vzťahy medzi Budapešťou a Bratislavou sa pred maďarskými voľbami ochladili. V marci ste tvrdili, že obe krajiny musia vyriešiť problém so zákonom o zahraničných Maďaroch bez zásahov EÚ. Doteraz sa nič nevyriešilo. Stále ste presvedčený, že obe krajiny musia rokovať bez zahraničných zásahov?

„Túto tému je potrebné vyrokovať na bilaterálnej úrovni. EÚ musí obe strany povzbudzovať, aby sa otázka vyriešila ako medzi spriatelenými krajinami, ktoré budú čoskoro spoločnými partnermi v únii. Očakávam, že sa to vyrieši v krátkom čase“.

Ako vidíte budúcnosť odchádzajúceho maďarského premiéra Viktora Orbána po jeho predvolebných výrokoch, ktoré boli viac nacionalistické ako európske?

„Orbán bol výborným premiérom. Stále si myslím, že má pred sebou veľkú budúcnosť. Nepochybujem ani o tom, že je v hĺbke stále presvedčeným Proeurópanom.“

Časté protieurópske výroky vyšli aj z Českej republiky. Ako môže víťazstvo Václava Klausa ovplyvniť vstup Prahy do únie?

„Môžem povedať niečo podobné, ako v prípade Slovenska. Česká republika si zvolila cestu, ktorú považujeme za dobrú. Dúfam, že je to nezvratná cesta. To zaujíma tak Česko, ako aj celú EÚ. Z tohto dôvodu očakávam, že voľby budú zodpovedať tomuto záujmu.“

Podľa štúdie španielskej banky La Caixa rozširovanie EÚ vytvorí pre Španielov dva negatívne vplyvy. Prvým je zníženie finančnej pomoci z európskych fondov a druhým je únik zahraničného kapitálu smerom na východ. Aké by malo byť riešenie?

„Riešenie sme pomaly našli. I tak sa domnievam, že tento druh štúdií zodpovedá statickej analýze, ktorá neberie do úvahy situáciu, ktorá môže po rozšírení vzniknúť. Rozšírenie Španielsku prinesie viac možností ako rizík či hrozieb. Som o tom presvedčený, pretože vždy, keď sme pokročili v integrácii únie, Španielsku to napokon prospelo. Vždy sa však objavil niekto, kto hovoril inak.“

Madrid zaznamenal v čase predsedníctva veľa úspechov. Bola ale španielska diplomacia pripravená napríklad v prípade Blízkeho východu?

„Blízky východ je téma, o ktorej každý vie, že je staršia ako 50 rokov. Preto nikto so zdravým rozumom neočakáva, že sa vyrieši za šesť mesiacov. V tejto chvíli sledujeme dve výzvy. Prvou je to, aby sa EÚ ukazovala v jednotnom svetle. V druhom prípade ide o to, aby Medzinárodné spoločenstvo vypracovávalo dohody cez štyri strany (USA, EÚ, Palestína a Izrael). Vyhýbame sa tvrdeniam, že USA sú protektorom iba jednej strany a EÚ tej druhej. To by bolo negatívne. Dôležité je to, aby sa medzinárodné spoločenstvo ako celok stalo ochrancom mieru, a preto by sme mohli prichádzať s rovnakým odkazom pre obe strany.“

JURAJ TOMAGA