Radikálna pravica zdanlivo v priebehu minulého týždňa utrpela porážku: francúzsky veterán Jean-Marie Le Pen najskôr v nedeľu jednoznačne prehral druhé kolo prezidentských volieb vo Francúzsku a vzápätí stratili ultrapravičiari vychádzajúcu hviezdu Pima Fortuyna. V skutočnosti to tak ale nie je. Extrémnej pravici sa darí.

Dnes sa už politológovia a analytici zhodnú, že nástup sprava nie je výnimkou, ale takmer celoeurópskym trendom. A to aj napriek tomu, že radikálna pravica nemá v jednotlivých krajinách rovnakú podobu.

Najlepšie to vystihujú práve Le Pen a Fortuyn. Fortuyn strácal v posledných týždňoch množstvo času vysvetľovaním, že nie je holandský Le Pen. Rozdiely boli viditeľné: vystupoval inteligentnejšie, bol menej radikálny, mal ďaleko od antisemitu a nechýbal mu nadhľad. Bol neoliberál – radikálna pravica v jeho prevedení mala aj rozmer zástancu homosexuálov, eutanázie a liberalizácie drog. Napriek tomu ho väčšina médií aj po smrti prirovnáva práve k Le Penovi.

Niet sa čo čudovať. Až príliš veľa vecí mali spoločných. A to platí pre všetkých európskych ultrapravičiarov. Sú proti Európskej únii, proti prílevu imigrantov, kritizujú globalizáciu, ktorá vraj okráda všetko národné, tvrdia, že súčasné politické špičky sú nevyliečiteľne skorumpované. A ako píše Financial Times, všetci si pestujú kult osobnosti.

Možno rôznymi slovami, ale predsa oslovujú rovnakých voličov. Analytici sa pokúšajú vytvoriť obraz klasického voliča ultrapravicovej strany. Zatiaľ sa dopracovali k nasledovnému: má pocit, že je vytlačený mimo spoločnosť. Demokracia v tejto podobe mu neponúka miesto, s ktorým by sa vedel stotožniť, a preto hľadá alternatívu. Môže to byť človek bez vzdelania a práce, ktorý sa cíti ohrozený globalizáciou, ale aj zástupca strednej triedy, ktorému prekážajú zabehané politické strany, ich korupcia a nevidí nič dobrého na rozširovaní Európskej únie.

Preto je jasné, že radikálna pravica nemohla minulý týždeň prehrať. Vražda Fortuyna je určite veľkou ranou holandským pravičiarom a rovnako je to asi aj s masovým frontom odporu proti Le Penovi. Vôbec to však neznamená, že ich šance sa zmenšujú. Pokiaľ bude mať momentálne veľká skupina ľudí v Európe dôvod na pocit, že nie sú súčasťou spoločnosti, dovtedy majú ľudia ako Le Pen a Fortuyn šancu.

Dnes sa zdá, že ultrapravicové strany Le Pena, Haidera, či tá, ktorá zostala po Fortuynovi, sú len fanklubom lídrov. Mnohí tvrdia, že bez svojich vodcov neexistujú. Platí to len krátkodobo. Kým bude dopyt, vždy sa nájdu noví hrdinovia.