HAAG – Holanďania sú týždeň pred voľbami otrasení nebývalou politickou vraždou. Tisíce ľudí vyšli do ulíc, aby si uctili kontroverzného populistického politika Pima Fortuyna, ktorého v pondelok zastrelil radikálny ekologický fanatik.

Pred sídlom jeho strany v Rotterdame priniesli vence dokonca aj zástupcovia prisťahovaleckých menšín, hoci práve oni boli častým terčom Fortuynových verbálnych výpadov.

Tlač prirovnala 6. máj v Holandsku k 11. septembru v Spojených štátoch. Predseda vlády Wim Kok po porade s predstaviteľmi politických strán vyhlásil, že voľby sa budú konať v riadnom termíne na budúcu stredu. Nevypočul teda želanie mnohých svojich kolegov, aby ich o mesiac odložil, vyšiel naopak v ústrety priateľom zabitého politika, ktorí o odklade nechceli ani počuť.

Podľa médií majú šancu využiť vlnu sympatií a získať bez Fortuyna ešte viac poslaneckých kresiel než s ním. Otázkou však bude, čo s nimi urobia. „Listina Pima Fortuyna“ nie je žiadna štrukturovaná strana, ale len zhromaždenie priateľov a stúpencov, pre ktorých bola jediným tmelom výrazná osobnosť 54-ročného sociológa a spisovateľa. Pred vraždou Fortuynovi prieskumy prisudzovali približne 15 percent.

„Je otázka, ako to bude bez neho fungovať. On bol jediným stelesnením tohto spolku, jediný program predstavovala jeho posledná kniha. Okrem neho tam nie je žiadna osobnosť,“ povedala Lousewies van der Laanová, poslankyňa Európskeho parlamentu za vládnych ľavicových liberálov D66.

Ona i ďalší si oddýchli, že zadržaný človek podozrivý z vraždy je biely Holanďan, žiadny prisťahovalec, či cudzinec. Podľa holandského rozhlasu ide o 32-ročného muža z Hardewijku, konzervatívnej kalvinistickej dediny. V jeho byte našli náboje a ekologickú literatúru, ale žiadne jasné vysvetlenie, prečo strieľal. Podľa polície sa pri zatknutí i potom správal pokojne a vyrovnane.

Akokoľvek bol Pim Fortuyn za živa nenávidený, akokoľvek prekážal a rozčuľoval, jeho násilná smrť zjednotila Holandsko v rozhodnom odsúdení tohto činu. „Bol prvý, kto dokázal postaviť most medzi politiku a ľudí. Hovoril o veciach, ktoré ľudí zaujímajú, ako je imigrácia, islam, bezpečnosť. Robil to priamo, bez obalu, nediplomaticky, nepočínal si slušne ani zdvorilo. Ľudia však verili, že pozná riešenie týchto problémov, i keď ich zrejme nepoznal,“ myslí si van der Laanová.

Maličké preľudnené Holandsko s 15 miliónmi obyvateľov patrí k najbohatším krajinám v Európe, krajinám s veľkou obchodnou, podnikateľskou a demokratickou tradíciou. Okrem povesti pravicovej a podnikavej, ale aj upätej a asketickej krajiny si v posledných desaťročiach vybudovalo i obraz značnej tolerancie – v Amsterdame sa môže fajčiť hašiš, prostitúcia je povolená a eutanázia regulovaná.

Hospodárske úspechy i minimálna nezamestnanosť vytvárali dojem akejsi zázračnej oázy pracovného pokoja, kde je politika nudná, pretože všetko funguje. Tomuto klamu prepadli aj politici. Medzi ľuďmi pritom vrela nespokojnosť.

Pim Fortuyn na to poukazoval a ponúkal radikálne riešenie. Vyhlásil heslo „Holandsko je plné,“ chcel vystúpiť zo schengenského systému a zatvoriť hranice, islam nazýval oneskoreným náboženstvom.

Autor: KAREL BARTÁK, čtk