Čo si pamätáte zo života ako prvé?
To som len počula od mamy, a tá udalosť sa dodnes odzrkadľuje na mojom živote. Doma sme spávali na tvrdej podložke kvôli chrbátu. Mala som rok a pol a ležala som na akomsi stole na deke. Moja o rok staršia sestra mi išla dať pusu, no stiahla ma aj s dekou a ja som spadla na hlavu. Teraz už viete súvislosti. Odvtedy, ak padnem, vždy len na hlavu.
Cítite sa mladá alebo stará?
Dokážem prežívať obdobia, keď sa cítim na štrnásť aj so všetkými blbosťami, ktoré sa vtedy stvárajú, a mám obdobia, kedy je toho na mňa veľa a cítim sa na päťdesiat.
Koľko máte rokov?
Dvadsaťsedem. Nikdy som nevedela pochopiť, prečo sú roky takým tajomstvom. Čo už tam na veku!
Kto sa vám viac páči - muži alebo ženy?
To sa nedá porovnať, to je iné. Na pánsky striptíz by som nešla. Na ženský áno, na ženy sa dá pozerať, majú aspoň v pohode tvary - ale kto je už zvedavý na holého chlapa? Ale - ja neviem, tam už nezachádzajme.
Váš rodinný stav?
Všetko, len nie vydatá.
Máte deti?
Deti aj napriek všetkému nemám a ani sa tak rýchlo nechystám.
Na koľko manželstiev si trúfate?
Samozrejme, trúfam si vždy len na jedno manželstvo. Bola som raz vydatá, bola to však skôr mladícka nerozvážnosť a ani to dlho netrvalo. Dokonca to ani nebolelo. Ak, tak sa budem snažiť vydať len raz, ale poriadne. Snáď sa mi dovtedy podarí aj samu seba presvedčiť, že to v dnešnej dobe ešte stále stojí za to.
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Požiarnikom. Pýtali sa ma: a nie požiarničkou? Nie, odpovedala som, požiarnikom!
Vaše pôvodné povolanie?
Som skoro vyučená fotografka. V poslednom ročníku som zdrhla do Kanady a už som to nikdy nedokončila. To bolo tak - dedo fotograf, teta fotografka, tak aj Sonička bude. Aj si pofotím, ale aby som sa tým živila... Inak som vystriedala všetky povolania okrem striptérky a postávania na ulici.
Čo ste si kúpili z prvého zárobku?
Určite nejakú blbosť, ale ja si už nepamätám ani ten prvý zárobok. Pokiaľ sa poznám, určite to bolo vedro cukríkov.
Zarábate adekvátne vynaloženej práci?
Samozrejme, že nie.
Čo vám nikdy nesmie chýbať?
Knihy, pes. Bez telefónu by som to aj vydržala.
Vaše najobľúbenejšie jedlo?
Sójová tyčinka a cukríky Slávia. V Kanade ich nedostať, takže odkedy som tu, živím sa najmä nimi.
Viete variť?
Viem, ale odmietam. Raz v živote som varila pre chlapa, ktorý ma mlátil. To bolo prvý a poslednýkrát a keď nemusím, tak nevarím. Natoľko ma zatiaľ nikto neinšpiroval.
Máte dobrú pamäť?
Viem mať dobrú pamäť, ale hlavne selektívnu. Pamätám si čísla, tváre, aj mená, ale udalosti nie.
Ktorá ľudská vlastnosť je najdôležitejšia?
Nemyslím si, že je len jedna. Ale medzi tie najdôležitejšie patrí úprimnosť a.... ostaňme pri nej.
Vlastníte nejaké zviera?
Jasné! Máte tak týždeň čas počúvať? Z Kanady som si sem dovliekla moje tri a pol ročné dieťa. Dogu Blu. Keď ju videl Peter Nagy, povedal: to je kompletný človek, len o niečo lepší. Je to tak, ona sa za psa ani nerátala. Bola mojím anjelom strážnym.
O čom sa vám najčastejšie sníva?
O blbostiach, ale jeden sen sa stále opakuje už od detstva. Ležím, všetko je šedé, a na mňa čumí korytnačka. A čumí celú noc. Neviem, čo to môže byť, ale ak by sa našiel niekto, kto by mi to vysvetlil, celkom by som sa tešila.
Čítate TV program?
Nečítam. Telku nemám, ani nechcem, tak načo si budem čítať program? Len by som sa naštvala, že toto a tamto nemôžem vidieť. Ak si kúpim časopis, v ktorom je TV program, hneď ho vyhodím alebo niekomu dám. Tento je tiež taký, že?
Autor: (dv) / Foto: Táňa Hojčová
