Mesto pre stopäťdesiat Rómov zabezpečilo aj autobus, ktorý ich mal odviezť tam, kde majú podľa občianskeho preukazu trvalé bydlisko. Ponuku však využila len jedna rodina.
Zdá sa však, že celá akcia bola zbytočná. Niektoré rodiny sa presunuli o niekoľko desiatok metrov ďalej od zbúraniska. Útočiskom sa pre nich stal lesný porast. Polovicu z približne päťdesiat ľudí tvoria deti a nechýbajú ani novorodenci.
Martin Turták sa narodil pred týždňom, z toho dva dni prežil na zemi spolu s ďalšími štyrmi súrodencami. Otec Július Tutrták nevie, ako si poradí. „Neviem, čo mám robiť, dva dni je teplo, preto môžeme byť vonku, ale neviem, kam pôjdeme, keď začne padať dážď, malý Martin už začal pokašliavať. Spolu s družkou máme 14-tisíc korún, dokázali by sme platiť nájom, ale kto nám dá byt?“ „Vidím to tak, že mesto a mestská časť si síce môžu dať čiarku, no problém sa tým vôbec nevyriešil. Prosili sme, že keď už likvidujú osadu, mohli by aspoň zasypať pivnice po starých zbúraných domoch. Dennodenne tam chodia nocovať aj rôzni narkomani a ďalšie živly,“ krútila hlavou nad efektivitou zásahu obyvateľka blízkeho rodinného domčeka.
Ďalší z bývalej osady našli útočisko v neďalekom polozrúcanom domčeku. Ako sme sa dozvedeli, je ich tam nasťahovaných niekoľko desiatok! Z toho vraj až vyše štyridsať detí. „Presne neviem, nepočítam ich. Stále sa to mení,“ povedal nám asi 40-ročný Róm z domu.
„Nájom a elektrinu riadne platíme. Chceli by sme bývať v lepších podmienkach, no nikto nám nechce pomôcť,“ trpko dodala obyvateľka polozrúcaniny Mária Nanárová.
Námestník košického primátora Jozef Filas bol po akcii spokojný. „Oceňujem, že prebehla bez akýchkoľvek problémov. Na druhej strane musím priznať, že to, čo sme urobili, bolo len čiastkové riešenie,“ povedal.
Ako uviedla hovorkyňa magistrátu Zuzana Bobríková, vytváranie nepovolených skládok nie je na území Košíc ojedinelé. V posledných dňoch boli odstránené vznikajúce zárodky táborov v rozostavanom Kongresovom centre na Námestí osloboditeľov, pri plote fakultnej nemocnice a na starom židovskom cintoríne.
Autor: MARIÁN KIZEKSAMO SEMAN
