Presné čísla bolo ťažké získať - Slovensko, ale ani žiadna krajina únie nemá štatistiky, koľko ľudí odchádza z krajiny. Ľahšie sa sleduje počet ľudí, ktorí prichádzajú. „Argumentovali sme oficiálnymi údajmi o počte prisťahovalcov na naše územie, podľa ktorých sa v roku 2000 oficiálne na Slovensko viac ľudí za prácou prisťahovalo ako vysťahovalo,“ hovorí Ľubica Gajdošová, riaditeľka integračného odboru ministerstva práce. „Mali sme tiež štatistiky, ktoré dokazujú, že naši ľudia sa všeobecne málo sťahujú za prácou, a to aj po Slovensku.“

Ministerstvá práce a vnútra tiež robili prieskum pohybu ľudí cez hranice, z ktorého vyplynulo, že tzv. pendlerov, ktorí cestujú von za prácou, je asi len 5000. Štatistický úrad zistil, že zo Slovenska v roku 2000 odišlo pracovať do zahraničia 45 000 ľudí, z nich však až 30 000 do Česka.

Únia zohľadnila najmä údaje z vlastnej štúdie o pohybe obyvateľov, ktorá predpokladala, že po rozšírení príde z nových krajín do únie asi 70 000 pracovníkov, spolu s rodinnými príslušníkmi asi 200 000 ľudí.

Rakúsko a Nemecko napriek tomu navrhli a aj presadili pre súčasné krajiny únie možnosť až sedemročného prechodného obdobia, na ktoré budú môcť stanoviť limity pre zamestnávanie obyvateľov nových členských krajín. „Išlo o politické rozhodnutie, ktoré nie je ekonomicky podložené,“ povedal vtedy hlavný vyjednávač Ján Figeľ.

Vyjednávači Česka, Poľska, Maďarska a Slovenska však dosiahli aspoň model 2 + 3 + 2, teda prehodnocovanie obmedzenia možnosti zamestnať sa po dvoch a piatich rokoch.

Viaceré krajiny únie ihneď oznámili, že prechodné obmedzenia na pohyb našich pracovníkov neuplatnia vôbec - napríklad Švédsko, Holandsko, Írsko a Dánsko. (mar)