Kapitánka basketbalistiek SCP Ružomberok strihá sieťku z víťazného euroligového koša v domácej hale Koniareň. FOTO SME – PAVOL MAJER
Družstvu z malého slovenského mesta Ružomberka sa v tomto roku podarilo to, čo žiadnemu v celej histórii československého športu. Basketbalistky SCP druhýkrát po sebe triumfovali v najvyššej kontinentálnej klubovej súťaži – Európskej lige. Tím z Liptova sa do medzinárodnej elity dostával krok za krokom od roku 1991. Odvtedy vyhral v nepretržitom slede všetky domáce tituly. V roku 1993 hral prvý raz v elitnej štvorke európskych klubov. Žiačik medzi velikánmi skončil štvrtý, ale získal ostrohy. Od sofijského Final Four 1996 začali súčasný prezident klubu Jozef Smolek, trénerka Natália Hejková i skúsené hráčky potichu pomýšľať na vrchol. V Bulharsku boli tretie, o rok v gréckej Larisse opäť, v roku 1998 im Final Four v trojstretnutí play off s Valenciennes o vlások unikla. Predvlani v Brne však triumfovali, keď vo finále zdolali slávne Como 63:48. Taliansky tím veľmi túžil vyhrať súťaž tretí raz, odkedy sa hrá systémom Final Four, sa to nikomu nepodarilo. Pre mnohých to bol nečakaný triumf, pre niektorých zákonitý, pre všetkých v ružomberskom basketbale však zaväzujúci. Vlani začiatkom apríla totiž usporadúvalo Final Four práve liptovské mesto.
Obrovský tlak zvládli Ružomberčanky elegantne. V A-skupine obsadili druhé miesto iba zásluhou horšieho skóre (o bod) za francúzskym Bourges. Kto už dnes vie, či oba tímy šípili, že sa stretnú ešte raz. Isté je, že tréner Olivier Hirsch i Natália Hejková mysleli práve na to. Slovenský majster potom oplatil Valenciennes prehru z play off v roku 1998. Vyradil ho tiež v troch zápasoch – 72:65, 62:63, 78:49. V napätej, ale žičlivej atmosfére dopyt po vstupenkách do štyriapoltisícovej haly Koniareň prerástol v desaťnásobok. V semifinále si SCP poradili s Gambrinusom Brno 63:55. Presne s tým Brnom, ktoré rok pre tým hostilo tímy Final Four a medzi nimi chýbalo. Ružomberčanky túto alternatívu skvelou hrou počas celej sezóny odmietli.
Vo finále sa skutočne stretli Ružomberok a Bourges – do tretice v roku. Predtým v stredofrancúzskom meste vyhrali domáce 69:64, v liptovskom tiež hostiteľky 61:57. Už táto vyrovnanosť veľa naznačovala, ale zápas potom prekonal všetky očakávania z hľadiska dramatickosti, napätia a šťastného vyvrcholenia pre nášho majstra po dvoch predĺženiach. Trénerka Natália Hejková označila výkony svojich zvereniek za osobné hrdinstvo každej z nich. Nech ostatné prepáčia, ale dve basketbalistky SCP prekonali ešte aj to hrdinstvo. Zhodou okolností, a nech nám tiež prepáčia pripomenutie veku, tie najstaršie, obe s ročníkom narodenia 1966 – Iveta Bieliková a Natália Sviščovová. Ani jedna z nich prakticky nestriedala, boli na palubovke takmer 50 minút. Prvá zápas zachránila, druhá ho vyhrala.
Už sa zdalo, že Ružomberčanky sú na lopatkách, keď sa po odrazenej lopte a prihrávke od Kováčovej dostala k trojkovému pokusu Bieliková, ktorá 15,3 sekundy pred koncom riadneho času vyrovnala na 52:52. V prvom predĺžení zariadila remízu opäť skvelá ružomberská rozohrávačka. V napätom okamihu premenila oba trestné hody 53,6 s pred klaksónom. A šestky boli vraj jej slabinou. „Bol to neuveriteľný zápas. Na čiaru som sa postavila ako v tranze, ale pokojne. Vedela som, že dám. Nikdy ma neprenasledoval pocit, čo ak by sa stal opak. Na finále spomínam veľmi často. Mám jediné slovko na vyjadrenie oživovanej spomienky na to úžasné stretnutie – hrdosť,“ hovorí dnes kapitánka SCP Bieliková. Rozhodujúce druhé predĺženie bolo potom sólom výbornej moldavskej pivotky Sviščovovej. Čo vystrelila, to dala. Iba ona skórovala za SCP – 67:64. Sviščovová zaznamenala vo finále 27 bodov. Premenila všetkých 15 šestiek, ktoré hádzala. Zo siedmich dvojkových pokusov minula iba raz!
Iveta Bieliková strihala druhú sieťku z víťazného euroligového koša, basketbalistky SCP mali na hlavách šiltovky s nápisom Euroleague Champion 2000. Žlté. V Brne oslavovali v červených. Také sú klubové farby. Mestská vlajka má aj biely pruh…
PETER FUKATSCH
