V roku 1994 sa v Nórsku zredukoval počet odborov stredoškolského vzdelávania zo 100 na 13, aby sa dala rovnaká šanca všetkým bez ohľadu na to, aký druh strednej školy žiaci navštevujú. Záverečné skúšky MS (Final examination) sú rovnaké pre všetky odbory. Po skončení strednej školy žiaci získajú certifikát, ktorý ich oprávňuje na vstup do zamestnania alebo na pokračovanie na vysokej škole. Certifikát na pokračovanie na VŠ sa skladá z dvoch častí: dokončenie tretieho ročníka štúdia a minimálna úroveň vedomostí v nasledujúcich predmetoch - nórsky a anglický jazyk, spoločenskovedné predmety, matematika, prírodné vedy a reálie.
Používa sa priebežné a finálne hodnotenie. Záverečné hodnotenie je kombinácia koncoročných známok a výsledkov skúšok. Dva typy známok udeľuje porota a sú zaznamenané v certifikátoch. Prvé sú známky za celkový výkon, ktoré žiaci dostanú na základe výsledkov dosahujúcich počas školského roka, zahrňujúce prax, prácu v triede, domácu prípravu, testy, spracovanie projektu a skupinovú prácu. Koncoročné známky sa zaznamenávajú do certifikátov.
Známky sú od 0 po 6. 0 je najhoršia, 6 najlepšia.
Koncoročné písomné predmetové skúšky organizujú národné skúšobné komisie. Odpoveďové hárky centrálne hodnotí skupina odborníkov a učiteľov. Odvolať sa proti prípadným chybám alebo nedodržaniu utajenia sa dá na odvolaciu komisiu, ktorej rozhodnutie je konečné. Skúšky sú písomné a ústne, môžu byť doplnené praktickými.
Veľká Británia
Stredoškolské vzdelávanie zahŕňa vzdelávanie mladých ľudí od 11 do 18 rokov. Je štvorstupňové, testy sa robia na konci každého stupňa, výsledky musia byť publikované. Hodnotenie žiakov na konci štvrtého stupňa vo veku 16 rokov je spojené s hlavnou externou skúškou, ktorej výsledkom je maturitné vysvedčenie tzv. GCSE - General Certificate of Secondary Education.
Nie je presne určené, z koľkých predmetov má žiak robiť záverečnú skúšku. Priemerný študent robí skúšku GCSE zo šiestich až deviatich predmetov. Na vysvedčení sa udáva stupeň, ktorý žiak dosiahol v každom predmete. Čiastočne sa môžu brať do úvahy výsledky žiaka za obdobie dvoch rokov. Systém hodnotenia je od A po G, respektíve F, postupne ho nahradí hodnotenie od 1 po 10, kde 1 je najnižší stupeň hodnotenia.
Litva
Reforma učebných osnov a vyučovacích metód sa začala takmer hneď po získaní nezávislosti. Skúšky na strednej škole (brandos eqzaminai) sú potrebné na ukončenie strednej školy alebo gymnázia.
Študenti robia skúšky z piatich predmetov, ale iba jeden je povinný - litovský jazyk. Môže byť ako materinský jazyk alebo ako štátny jazyk. Štyri predmety sú voliteľné, ale najmenej dva sa musia vybrať z týchto predmetov: matematika, cudzí jazyk (anglický, francúzsky, nemecký, ruský), prírodné vedy (biológia, chémia, fyzika), dejepis a pre národnosti ich materinský jazyk (bieloruština, poľština, ruština). V roku 2000 boli k dispozícii štyri ďalšie predmety - umenie, hudba, geografia a informatika.
Donedávna bola v Litve povinná písomná skúška, ktorá sa skladala z eseje, písanej šesť hodín. Tému eseje oznamujú prostredníctvom národnej TV. Esej známkovali učitelia v škole, čo bolo málo spoľahlivé, napríklad žiak s dobrou známkou neurobil prijímacie skúšky na VŠ. Ústna skúška mala dve úrovne, žiaci odpovedali pred učiteľmi zo školy.
Nové skúšky majú odraziť zmeny v koncepcii a filozofii, ktoré boli uvedené v štandardoch a materiáloch pre učiteľov od roku 1990. V novej forme maturitnej skúšky sa zachovávajú dve časti: centrálne štátne skúšky (A úroveň) a školské skúšky (B úroveň).
Ideou reformy bola zmena hierarchického systému, aby podporili žiakov k výberu úrovní podľa ich potrieb. B úroveň znamená, že certifikát, ktorý žiak získa, je dokladom o ukončení stredoškolského štúdia. Naproti tomu výsledky A úrovne sa použijú pre výber na vysoké školy. Túto úroveň robia žiaci, ktorí chcú ísť študovať na VŠ. (Zdroj: ŠPÚ)
