ktorý sme už považovali za stratený, veď Hamburčan Barbarez nám dal hlavičkou gól v 90. min.
Keď som neskôr videl zábery v televízii, s radosťou som konštatoval, ako viem ešte v 55 rokoch stále riadne jasať. A zdalo sa mi, že hráči, ktorým som prezidentom, mi teraz uveria, keď poviem, že podľa mňa si titul zaslúžili. Zaslúžili, lebo - nech už mali akékoľvek šťastie - za všetkým bol hlad po úspechu.
Nebolo to vždy tak. V prvej polovici sezóny boli niektoré zápasy, čo som videl, hrozné. Sledoval som, ako moji zverenci dostávajú futbalovú príučku, a ako ich zdolávajú tímy, čo zostúpili do nižšej súťaže, ako Frankfurt a Unteraching. Preto som pred štyrmi týždňami povedal, že Bayern si nezaslúži byť majstrom. Naši hráči sa tým cítili dotknutí. V tom čase však boli moje slová pravdivé, lebo do tej chvíle sme mali presvedčivú formu len v Lige majstrov. V Bundeslige chýbala jasná vôľa vyhrávať, v protiklade k Schalke 04.
Nech skončí na konci sezóny na čele ktokoľvek, zaslúži si tú pozíciu. Argumenty o šťastí a smole môžu platiť v pohárovej súťaži alebo v Lige majstrov. Šťastie a smola sa však vyrovnajú v sezóne s 34 zápasmi. Ako v Dortmunde, kde sme hrali oslabení, a Rosického voľný kop sa odrazil z vnútornej strany brvna do náručia nášho brankára svetovej triedy Olivera Kahna. A potom, keď Roque Santa Cruz, naša veľká nádej z Paraguaja, hlavičkoval do horného rohu v 90. minúte v Leverkusene, keď sme boli spokojní iba s remízou, ako to bolo v zápase s Kaiserslauternom, ktorý som spomínal.
Bola to dramatická sezóna, na podobnú si nepamätám. Dlho to vyzeralo, že majstrom bude Schalke 04. Mužstvo pôsobilo zrelo vo štvrtej sezóne pod taktovkou holandského kouča Huuba Stevensa. Malo solídnu obranu s Poliakmi Waldochom a Hajtom. S tmavým Belgičanom Mpenzom, Dánom Ebbem Sandom a nemecko-ghanským Asamoahom malo najlepšiu útočnú silu v lige. A s bývalým hráčom Dortmundu Andreasom Möllerom získalo pravého muža, ktorý zaplní medzeru, akú dovtedy malo medzi stredom poľa a útokom.
Aj Leverkusen a Dortmund boli dlho vážni súperi. Leverkusen mal smolu, že musel pracovať v sezóne s tromi trénermi. Najprv s Christophom Daumom, do jeho kokaínovej aféry, potom s koučom národného tímu Rudi Völlerom, športovým riaditeľom klubu, ako dočasným trénerom, a potom s Berti Vogtsom.
Trénerský a koučovský tím, ktorý Vogts zozbieral, sa stal obľúbeným terčom ironických poznámok, lebo menoval všetkých troch pomocných trénerov národného mužstva a hráčov Toniho Schumachera, Pierra Littbarského a Wolfganga Rolffa. Ja sa však nazdávam, že takéto trénerské tímy - aj kouč Alex Ferguson má podobný v Manchestri United - si moderný futbal naliehavo žiada. Nebola to Vogtsova chyba, že sa Leverkusenu nepodarilo vyhrať. Únava materiálu bola zjavná už za Dauma na začiatku sezóny.
Dokonca aj keď sa do útoku Leverkusenu vrátilo živšie tempo s príchodom Brazílčana Lucia. Čítate správne - Lucio, obranca, bol často ich najnebezpečnejším útočníkom. Leverkusenu sa bude dariť lepšie, len čo svoje miesto v tíme nájde argentínsky útočník Placente. Mohli ste si všimnúť počiatky tohto procesu v posledných týždňoch.
Dortmund si tiež našiel cestu do hornej časti pod vedením svojho horlivého mladého Matthiasa Sammera. Tomáš Rosický ukazuje, že má všetko, čo veľký hráč potrebuje. Aj Evansilon a Dede mali skvelú sezónu.
V Berlíne boli dosť sklamaní tým, že sa nevčlenili do Ligy majstrov. No tím Herthy bol prislabý na cudzích ihriskách a brazílsky útočník Alves mal nevyrovnanú formu.
Skutočnou senzáciou bol opäť raz provinčný SC Freiburg, ktorému sa podarilo vybojovať miesto v Pohári UEFA s Herthou. Zmes Tunisanov, Gruzíncov, Rusov, hráča z Mali a mladého nemeckého talentu je jedinečná. Hrá tu vrecková verzia Realu Madrid, s rýchlym štýlom krátkych prihrávok, ktorý by sa mal Európe páčiť.
Pôsobivé bolo, ako Brémy búrlivo odplácali v druhej polovici sezóny s brazílsko-peruánskou útočnou silou Ailtonom a Pizarrom, a do medzinárodnej súťaže sa nedostali len pre zlý výkon v prvej časti sezóny. V Bayerne Mníchov by sme radi privítali Pizarra. Má silu i jemnú techniku a bol by dobrým partnerom Giovanemu Elberovi. Elberove góly v druhej polovici sezóny sa ukázali ako rozhodujúce pre Bayern. On a Pizarro - to by teda bolo čosi pre Európu, hoci nie v rovnakej lige ako Figo a Raul v Reale Madrid.
Kolín, čerstvý prírastok, skončil v strede tabuľky. Žiadne prekvapenie, keďže má dobrého trénera Ewalda Lienena. Prekvapivé bolo, že VfB Stuttgart - kde Felix Magath opäť raz urobil zázrak ako ligový hasič - a Energie Cottbus zažehnali zostup. Cottbus má hráčov pozbieraných výlučne z východoeurópskych štátov pod koučom východonemeckého národného mužstva Eduardom Geyerom.
Trochu ma mrzí Unterhaching. Bolo dobré sledovať dedinu za Mníchovom, ako sa jej darí celé dve sezóny - v prvom roku dokonca veľmi dobre. Bolo však od začiatku jasné, že z tohto projektu sa vykľuje len epizóda.
FRANZ BECKENBAUER
(Autor je prezidentom Bayernu Mníchov)
