Maďarskí intelektuáli napísali otvorený list Strane maďarskej koalície, aby sa správala zodpovednejšie, aby urobila poriadok s Durayom a aby sa otvorila širšiemu spoločenstvu, než je len maďarská komunita. Politici tejto strany odpovedali, že výzvu berú vážne.
Sympatický čin deväťdesiatich signatárov pripomína dávne časy slovenských výziev a petícií z prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Vtedy sa ešte verilo, že slovenskí politici môžu intelektuálom porozumieť, alebo v horšom prípade mať pred nimi aspoň rešpekt.
Tie časy sú preč, hoci príčin na výzvy je stále dosť. To, že sa vytratili, sa dá vysvetliť buď zlyhaním intelektuálov, ktorí zleniveli, alebo zlyhaním politikov, ktorí intelektuálov prestali rešpektovať, o porozumení ani nehovoriac.
Ale existuje ešte aj tretie vysvetlenie. Možno sa slovenské výzvy vytratili, lebo ich niet komu adresovať. Má význam písať SDKÚ, keď Dzurinda pohodlne odpovie, že na vine za všetko sú jeho koaliční partneri? Má význam písať KDH, ktoré výzvu zavráti argumentom, že od liberálov si do politiky rečniť nenechá? Má význam písať ďalším slovenským stranám, ktoré sa síce líšia tým, že sú buď pred zánikom, alebo na vzostupe, ale spoločnú majú averziu voči intelektuálom? Nemá.
A tak jediná strana, ktorej v poslednom čase slovenskí intelektuáli písali otvorený list a malo to nejaký význam, bola práve Strana maďarskej koalície. V lete minulého roka ju vyzývali, aby len neodchádzala z koalície tých slovenských strán, ktoré je už zbytočné k čomukoľvek vyzývať. SMK vzala slovenských intelektuálov vážne a zostala.
Zatiaľ nevedno, či sme svedkami historického paradoxu, že slovenskí intelektuáli si začínajú najlepšie rozumieť s politikmi maďarskej menšiny, keďže tí slovenskí sa im odcudzili. V každom prípade si ale slovenskí intelektuáli veľmi dobre rozumejú so svojimi maďarskými kolegami. Keby mali oni napísať túto poslednú výzvu namiesto nich, nenapísali by ju inak.
Autor: Martin M. Šimečka
