Dodnes sa vedú spory o tom, kto bol predchodcom súčasných veľmajstrov golfu – Woodsa, Duvala, Falda, Nicklausa, Garciu, Langera a ďalších. Hovorí sa o škótskych stredovekých pastieroch oviec, Holanďanoch, ktorí sa vraj kedysi zabávali hrou „kolven“ na suchu i ľade, pričom sa loptičku z bukového dreva s priemerom dvoch palcov snažili dopraviť ohnutou palicou na vopred určené miesto, aj o starých Rimanoch, ktorí vraj vôbec ako prví zahnutou palicou „cambuca“ udierali do paganice, koženej loptičky naplnenej bavlnou.

Nech už to bol ktokoľvek, jedno je isté: golf sa stal jedným z najobľúbenejších športov.

Práve v tomto roku si pripomíname 545. výročie prvej písomnej zmienky o golfe, ako aj 500 rokov od historického okamihu, keď golfisti získali „slobodný štatút“. Stalo sa to v Škótsku v roku 1502 a svojimi výsadami to umožnil kráľ Jakub IV. Dovtedy sa golfovým nadšencom upieral golf z prozaického dôvodu – odvádzal vraj ľudí od užitočnejších činností. Kráľ tak urobil zrejme preto, že sám ho hral veľmi dobre.

Keď pokazíte v tenise tri loptičky, nič sa nedeje. Ak sa vám to však stane na golfovom ihrisku, ste odpísaný.

Tenisová legenda Ivan Lendl

Nie každý je Tiger Woods

Hovorí sa, že golfu patrí prívlastok najdemokratickejší šport. Nik tu nie je diskriminovaný ani pre pohlavie (ženy majú odpalisko dokonca aj bližšie k jamke), ani kvôli telesným nedostatkom. Môžete merať „iba“ 170 cm ako Gary Player, jeden z najlepších hráčov všetkých čias, 164 cm ako Ian Woosnam z Walesu, vážiť cez metrák ako Angličan Russel Claydon či krívať ako Škót Sam Torrance. Nezáleží na tom, kto ste a odkiaľ prichádzate, aké máte vierovyznanie či farbu kože.

Hoci treba povedať, že v USA iba pred čosi vyše 40 rokmi vyškrtli zo stanov americkej golfovej asociácie klauzulu, ktorá v nej zakazovala členstvo „farebným“. A prvému černochovi udelili členstvo v jednom z najprestížnejších klubov Ameriky – Augusta National Golf Club, ktorý nedávno usporiadal už 66. ročník US Masters – až v roku 1990.

Medzi golfovými profesionálmi to len tak hýri rôznorodosťou vzdelania, záujmov i negolfových aktivít. Američan Tom Watson vyštudoval filozofiu, kým napríklad Talian Constantino Rocca si skôr, ako sa odhodlal ísť na turnajový golf, odrobil pár rokov za továrenským pásom.

A neraz majú aj špičkoví hráči rozporuplný životopis. Škandály sprevádzajú najmä život 35-ročného Američana Johna Dalyho, víťaza dvoch grandslamov (1991, 1995). Je trikrát rozvedený a svoj prvý veľký titul pred 11 rokmi zalial alkoholom.

„John nemal nikdy peniaze, a keď k nim prišiel, bolo s ním na nevydržanie. Nebol na to pripravený,“ vysvetľoval jeho otec Jim.

Sám John to zdupľoval: „Dajte mi peniaze a ja vám ich utratím!“

A naozaj utrácal a vystrájal. Prvý raz sa mu podarilo rozbiť v opitosti hotelovú izbu už pred 12 rokmi počas turnaja v Juhoafrickej republike. Keď sa snažil rozmlátiť aj televízor, zlomil si ruku. Až potom mu došlo, že turnaj musí vyhrať – aby zaplatil škody. Napriek zlomenine sa mu to podarilo.

O tomto Američanovi, ktorý sa znovu vyšvihol na popredné miesta rebríčka po tom, čo nakoniec úspešne absolvoval protialkoholickú liečbu, kolovali priam neuveriteľné historky. Keď nepil, utrácal peniaze v kasínach, kde vraj prišiel o 12 miliónov dolárov. V Las Vegas raz do automatov nahádzal 150-tisíc dolárov.

Keď vlani v Nemecku vyhral po šiestich rokoch konečne veľký turnaj – BMW Open – jeho najväčší súperi i priatelia sa úprimne potešili. Legenda sa vrátila.

Nie každý je totiž ako Tiger Woods. Usmievavý, slušný, charizmatický. Možno aj preto, že sa nikdy nerozptyľoval mimošportovými radovánkami, je dnes na golfovom olympe. Dvadsaťšesťročný Afroameričan s aziatskými génmi po matke, sedemnásobný víťaz golfových „grandslamov“ (považujú sa za ne najprestížnejšie Major-turnaje), bude podľa odborníkov prvým športovcom histórie, ktorého príjmy prekročia hranicu 1 miliardy dolárov.

Keď celebrity vytiahnu palice

Golf je šport, ktorý opantal mnohých politikov, umelcov, biznismenov. K jeho priaznivcom patril exprezident USA Gerald Ford, Bill Clinton, súčasný prezident George Bush, spisovateľ John Updike, herecké hviezdy Sharon Stoneová, Hugh Grant či Kevin Costner, kanadská speváčka Celine Dionová (kým nemala dieťa, odohrala za rok 125 osemnásťjamkových ihrísk), bývalí futbalisti Franz Beckenbauer a Marco van Basten, tenista Boris Becker, ktorý si na Mallorke zahral s nemenej slávnou krajankou z modelingovej brandže Claudiou Schifferovou. S golfovými palicami výborne narába aj bývalá rakúska hviezda zjazdového lyžovania Franz Klammer.

Napriek tomu, že ide väčšinou o zaneprázdnených ľudí, na golf si čas nájdu.

Basketbalista Michael Jordan stihol pred tromi rokmi (práve vtedy mal rok pauzy) odohrať v priebehu jedného roka až 380 golfových kôl.

Rocková hviezda Alice Cooper, ktorý žije v golfovom raji okolo Phoenixu, odohrá za rok asi toľko golfu, ako jeden z najlepších profesionálov všetkých čias Arnold Palmer, teda zhruba 260 osemnásťjamkových kôl.

Podľa amerického časopisu Golf Digest je však rekordérom nepochybne 56-ročný americký realitný maklér na penzii Porter Thomas. Ten vraj pred tromi rokmi odohral šesťsto kôl golfu, teda poldruha osemnásťjamkového ihriska denne. To predstavuje za rok 10 800 jamiek. Dôchodca z Floridy však tvrdí, že to bol jeden z jeho slabších rokov. Pred piatimi totiž stihol odohrať 731 kôl.

„Nehrám iba pätnásť dní v roku. Niekedy sa mi podarí v priebehu dňa obísť 36, alebo dokonca až 54 jamiek, ale niekoľkokrát to bolo aj 72 jamiek.“

Je tenis ťažší ako golf? Túto otázku dostal neraz Ivan Lendl.

„Oba športy sú rovnako ťažké, no myslím si, že v tenise to má hráč trochu komplikovanejšie. Tenis je fyzicky náročnejší, na druhej strane však máte v ňom zasa viac príležitostí ako v golfe. Ak vám nevyjde prvé podanie, nič sa nedeje. V golfe však môže jeden-jediný zle zahraný úder vaše šance pochovať.“

A ako vidí Lendl možnosť zapísať sa ako tretí muž v športovej histórii (po Ellsworthovi Vinesovi a Frankovi Connorovi), ktorý by sa zúčastnil aj na tenisovom aj golfovom US Open?

„Nerobím si veľké nádeje, ale človek nikdy nevie. Golf som sa začal učiť v 34 rokoch. Je to podobné ako s cudzím jazykom – čím neskôr začnete, tým ťažšie vám to ide.“

Každopádne, golf Lendla opantal a pristupuje k nemu s rovnakým perfekcionizmom ako kedysi k tenisu.

Na golfe číha infarkt i zranenia

Napriek tomu, že golf sa odporúča ako relaxačno-upokojujúci šport, podľa niektorých amerických lekárov nepatrí k príliš bezpečným aktivitám. V poslednom čase sa dokonca množia správy o úmrtiach hráčov. Ničím výnimočným nie je zásah bleskom či utopenie.

Doktor Paul Paris z Pittsburskej fakultnej nemocnice hovorí: „Na golfovom ihrisku na vás okrem blesku či jazierok, z ktorých sa ľahko vykľuje lesť, číha najmä astmatický záchvat, zranenie hlavy, infarkt a alergia.“

Nech to znie akokoľvek neuveriteľne, štatistiky hovoria, že golfové greeny sa medzi miestami, kde ľudia najčastejšie dostávajú infarkt, zaraďujú na piate miesto. Pred golfom sú len letiská, väznice, nákupné strediská a štadióny.

Pred rokom usporiadal doktor Paris dokonca sympózium na túto tému– len aby sa predišlo ďalším úmrtiam na golfových ihriskách. Na konferenciu, ktorá sa konala v golfových centrách Lakeview a Spa v Morgantowne prišla stovka lekárov z celých Spojených štátov.

Príkladom toho, že na golfových ihriskách sa stávajú aj smutné veci, je prípad 83-ročného Petra Sedoroma z Kalifornie, ktorého postihla mozgová príhoda. Jeho priatelia z Hemetu tvrdili, že počas poslednej hry sa mu podarilo niekoľko priam životných úderov. Zomrel po najvydarenejšom odpale.

Núdza nie je ani o nešťastné zranenia. K takýmto patrí nehoda Richarda McCulougha. To, čo stalo jemu, sa udeje hádam raz za storočie. Keď Richard od zlosti po nevydarenom údere šmaril z celej sily palicu do vozíka, palica to nevydržala a rozlámala sa. Letiaci úlomok ho trafil tak nešťastne, že mu pretrhol krčnú tepnu a McCulough vykrvácal.

Lepšie skončil Richard Roxall, hoci prišiel o takmer isté víťazstvo. Nebol žiadnym golfovým géniom, nikdy nevyhral veľký turnaj. Pred jedenástimi rokmi však na British Open už-už siahal po triumfe, dokonca sa držal na 2. mieste, keď si na 9. jamke po celkom obyčajnom údere zlomil nohu.

Čosi podobné, lenže s hlavou, sa prihodilo Bobbymu Cruikshangovi. Keď raz po vydarenom údere vyhodil od radosti palicu do vzduchu, vrátila sa mu ako bumerang – rovno na hlavu. Keďže v ďalšej časti súťaže zostal poriadne otrasený, namiesto možného víťazstva skončil až tretí.

V hre o ťažké milióny i prestíž sem-tam ujdú nervy aj najväčším esám. Známy je „hod golfovou palicou“ v podaní Tigera Woodsa. Keď mu na jednom z turnajov beznádejne uletela dôležitá loptička, od zlosti šmaril palicou tak, že vletela medzi divákov a jedného zranila. Pred tromi rokmi na Ryder Cupe si najlepšie zarábajúci golfista takýto hod zopakoval, tentoraz však už našťastie nikoho neohrozil.

Hovorí sa, že golf je športom džentlmenov. Takmer pred tridsiatimi rokmi v americkom Buffale tento imidž pošramotil istý strážca ihriska.

Hráč Mosley chcel vkročiť na ihrisko v Delaware Park, keď z ničoho nič podišiel k nemu arogantný strážnik. Prišlo k prudkej výmene názorov, pri ktorej ochranca greenu vytiahol pištoľ a namieril do hrude Mosleyho. Lekár skonštatoval smrť. Strážnik bol odsúdený na sedem rokov väzenia.

Pod smrť na golfovom ihrisku sa neraz podpíše aj príroda. Najväčším nebezpečenstvom pre hráčov sú blesky. V okamihu, keď začnú švihať, mal by každý hráč utekať do bezpečného útočiska. To si neuvedomil John White, ktorý spravil to najhoršie – schoval sa pod strom. Blesk ho neminul a usmrtil.

Väčšie šťastie mal Talian Alberto Binaghi, ktorého v španielskom San Roque zachránil pred smrťou dáždnik. Po údere blesku zostali z neho iba franforce. Taliana previezli v bezvedomí, ale bez zranení do nemocnice, kde sa čoskoro prebral.

Prvý šport na Mesiaci

Golf je šport, ktorý možno hrať až do vysokého veku. A nie hocijako. Švajčiar Otto Buchlaer mal už 99 rokov a 244 dní, keď sa mu na 100-metrovej jamke v Španielsku podarilo zahrať populárne a prestížne „hole-in-one“. Teda kráľovský úder, keď jedinou ranou, prvým odpalom, dostal loptičku zo svojej palice do jamky.

V skvelých úderoch vo vysokom veku nezaostávajú ani ženy. Jednej Američanke sa takýto superúder pri prvom odpale pošťastil v golfovom raji na Floride, keď mala 95 rokov.

Golf očarúva svet. Výkonmi, osobnosťami, džentlmenskosťou, a, prirodzene, aj miliardovým biznisom. Jeho súčasný boom nepriamo predznamenali už americkí astronauti v roku 1971. Astronaut Alan Shepard vtedy počas prechádzky na Mesiaci premiérovo odpálil loptičku „železom“ číslo 6. Golf sa tak ako zatiaľ jediný šport dostal na inú planétu.

FOTO – TASR/AP, EPA

Autor: Martin Príbelský