„V deň zápasu so Švédskom sme sa na izbe s Rasťom Pavlikovským prebúdzali pred deviatou, po raňajkách sme si pripravovali hokejky na tréning a na večerný hokej. Na tréningu som skúšal tri palice a keď som schádzal z ľadu, nebol som rozhodnutý, po ktorej večer siahnem. Počas celej kariéry hrám s kohovkou, ale v poslednom čase skúšam aj iné typy - louisville a easton s kovovou rúčkou. Dávam prednosť ľahšej hokejke pred ťažšou a tenšej pred hrubšou.
Obed po tréningu nechutí tak ako jedlo, čo mi doma navarí manželka, ale ten týždeň už vydržím. Pred zápasom si zvyknem hodinu-dve pospať, potom sme sa už chystali na duel so Švédskom. V tíme Tre kronor nastúpili moji spoluhráči z MoDo, obranca Hedin aj útočník Weinhandl. Švédi tu na MS hrajú svoj typický hokej s dvoma torpédami - akonáhle získajú puk, vysielajú z pásma krídelných útočníkov a snažia sa súpera roztiahnuť do šírky, oddeliť obrancov od útočníkov, aby mali voľnejší priestor v strednom pásme.
Recept na nich: držať sa pokope, nedať im voľnosť na ľade. Novinári mi často pripomínajú, že po základnej časti som so štyrmi bodmi za tri góly a asistenciu skončil v hodnotení obrancov na MS druhý za Čechom Kubinom. Ja tomu neprikladám veľký význam, najdôležitejší je vždy výsledok mužstva. Samozrejme, som rád, keď sa mi podarí dať gól, odmalička som obrancom s ofenzívnym inštinktom.
Prezývku Citrón mám po otcovi Milošovi, ktorý bol ligovým futbalistom v Trenčíne, no ja si pamätám už len zápasy, keď obliekal dres Petržalky, Komárna, Bánoviec. Ako žiaka ma rodičia zapísali doma v Trenčíne na hokej s tým, že keď sa mi to nebude páčiť, prejdem na futbal. Hokej ma tak zaujal, že sa mi stal živobytím. Neľutujem. Okúsil som NHL a dúfam, že sa tam ešte vrátim, v tomto ročníku sme s MoDo postúpili do finále švédskej Elitserien. Dúfam, že kus radosti zažijem aj s reprezentáciou na týchto MS.“ (on)
