j vlády s podporou liberálov. Ešte počas rokovania poskytol denníku SME rozhovor člen hlavného výboru Liberálneho zväzu LAZAR SEFEROVIĆ.

* Koaličné rozhovory prebiehajú už týždeň, ale na verejnosť z nich zatiaľ nič nepreniklo. Dohodli ste sa už na niečom konkrétnom?

„Naša strana má pripraviť a predložiť návrh koaličnej dohody. My s ním ale chceme ešte predtým oboznámiť verejnosť. Túto zásadu budeme dodržiavať aj naďalej. Chceme sa tak vyhnúť akýmkoľvek zákulisným hrám.“

* Takéto vyjadrenia znejú v politike vždy prinajmenšom populisticky.

„Nie, to nie je demagógia. Takto bude všetko transparentné a verejné. Chceme národu vrátiť dôveru v právny štát. Nezaujímajú nás politickí protivníci, ale osud Čiernej Hory. Naším cieľom je spraviť z nej samostatný štát, v ktorom budú ľudia slobodní. Vy ste to v Českej a v Slovenskej republike síce s malým napätím, ale civilizovane urobili, vytvorili ste dva štáty a pritom môžete urobiť spoločné šťastie.“

* Referendum o osamostatnení Čiernej Hory už bolo v minulosti niekoľkokrát avizované, zatiaľ sa však neuskutočnilo a nie je známy ani jeho termín. Má podľa vás, vzhľadom na tesný výsledok volieb, v súčasnosti šancu na úspech?

„V prvom rade musíme zmierniť politické napätie. V Čiernej Hore žije síce veľa národností, podľa nášho názoru je však predovšetkým občianskym štátom. Prosrbská a projuhoslovanská opozícia je naopak, orientovaná nacionalisticky. Na referende by ale mali participovať za rovnakých podmienok všetky strany tým, že sa zmení zákon o referende, ktorý chceme europeizovať. Chceme dosiahnuť, aby na referendum prišlo čo najviac ľudí, či už priaznivcov koalície alebo opozície. Podľa nás by malo byť ešte v tomto roku, a pravdepodobne bude v decembri.“

* Ako bude formulovaná jeho otázka?

„Navrhujeme - a to je novinka - aby boli dve. Prvá - ste za samostatnú, suverénnu a medzinárodne uznanú Čiernu Horu - a druhá, ktorá dáva rovnakú šancu aj opozícii - ste za ďalšie zotrvanie v zväzku so Srbskom? Chceme tak každému občanovi Čiernej Hory umožniť, aby v referende odpovedal áno.“

* Neuvažovali ste, práve kvôli tesnému výsledku volieb, nad postupom, aký zvolili v roku 1992 politici v Československu, kde nebolo vypísané referendum a na rozdelení štátu sa dohodli najsilnejšie politické subjekty?

„O ničom podobnom nerozmýšľame. Zrelosť vedenia, či už čiernohorského, ale aj srbského, nie je na takej úrovni ako pred deviatimi rokmi v Československu.“

* V Európe panuje obava, že práve odtrhnutie Čiernej Hory od Srbska môže vyústiť do ďalšej balkánskej krízy. Niektorí predstavitelia EÚ dokonca vyzvali čiernohorské vedenie, aby tento krok zvážilo.

„Sme si toho vedomí a chápeme aj tlak Európy, ktorá si želá na Balkáne mier. Ak ale viac ako 55 percent národa bude chcieť samostatnosť, nemôžu to poslanci odmietnuť. Európa pomáhala Čiernej Hore, aby bol zvrhnutý Miloševič a myslím si, že určitú rolu pri tom hral aj Djukanovič. Podľa mňa Európa stále nechápe, čo sa deje na Balkáne. Pozná jeho strategický význam, ale nevie, čo chcú ľudia. Európa prijme aj nezávislú Čiernu Horu. Toho sa neobávame, rovnako ako sa neobávame, že by kvôli nášmu osamostatneniu vypukol na Balkáne ďalší vojnový konflikt.“

* V Čiernej Hore žije početná srbská menšina, ktorá môže žiadať nadštandardné práva, a takisto je tu pomerne silná albánska menšina. Neobávate sa podobného vývoja, aký nedávno nastal napríklad v Macedónsku?

„Takýto problém tu môže vzniknúť. Čierna Hora chce ale stavať svoju budúcnosť na báze občianskej spoločnosti s rovnakými právami pre všetky národy a národnosti, ktoré tu žijú. Nechceme, aby občan ktoréhokoľvek národa bol druhoradým občanom. Samozrejme, nie je ľahké dokázať to druhej strane. Sme však presvedčení, že časy, keď Slobodan Miloševič pripravoval v Čiernej Hore prevrat, sú už preč. Miloševič je Čiernohorec, takže vedel, ako by to dopadlo.“

ANDREJ ŠIMONČIČ

Podgorica - Bratislava