V stredovom kruhu Joe Louis Arény je okrem znaku Red Wings, okrídleného kolesa, nápis „Hokejové mesto“. Celý Detroit je naladený na blížiacu sa chvíľu, keď ich kapitán „malý Stevie“ tretíkrát zdvihne nad hlavu vytúžený Stanley cup.

Zárukou očakávaného triumfu majú byť mená na súpiske suverénneho víťaza Prezidentskej trofeje v základnej časti tohto ročníka NHL. Brankár Hašek, obrancovia Lidstrom, Chelios, útočníci Fiodorov, Hull, Shanahan, Robitaille, Larionov. Všetci títo vážni adepti na miesto v hokejovej Sieni slávy bezvýhradne akceptujú svojho navonok nenápadného kapitána Yzermana.

Šéfoval aj Fetisovovi

Počas februárovej olympiády v Salt Lake manažér ruského tímu Slava Fetisov, ktorého na jeseň slávnostne uviedli medzi nesmrteľných do siene v Toronte, o Yzermanovej funkcii v Detroite povedal: „Steve je špeciálny, výnimočný hráč. Ja sám som bol kapitánom ruskej zbornej osem rokov, ale až pri ňom som pochopil a precítil, čo je to ozajstná kapitánska osobnosť. Steve nikdy neburcoval zbytočnými veľkými rečami, jeho líderstvo spočívalo v osobnom príklade na ľade.“

Legendárny Fetisov v rokoch 1997 a 1998 na sklonku kariéry preberal Stanleyho pohár z rúk svojho vtedajšieho kapitána Yzermana v drese Detroitu.

Najmladší a služobne najstarší

Na hokejové pomery nevysoký (180 cm) rodák z kanadského mestečka Cranbrook v Britskej Kolumbii, ktorý 9. mája oslávi 37. narodeniny, sa stal najmladším kapitánom v histórii NHL. Už ako 21-ročnému mu v roku 1986 zverili v Detroite „céčko“, ktoré má na svojom drese s neodmysliteľným číslom devätnásť dodnes, čím sa zároveň stal najdlhšie slúžiacim kapitánom v bohatej histórii NHL.

Kultivovaná charizma

Najnápadnejšou črtou charizmy hokejového Steveho „Wondera“ je nenápadnosť. V jeho hre nemá žiadna činnosť dominantnú rolu. Nemá smrtiacu strelu, explozívnu hru telom, raketovú korčuliarsku akceleráciu, exhibičnú kľučku. Nemá však žiadnu slabinu. Má vzácne vyváženú útočnú fázu s obrannou, taktickú intuíciu, vrodený inštinkt pre optimálne riešenie aj v najspletitejších situáciách, nápadom okrídlenú prihrávku. V psychickej výbave láme súpera a strháva spoluhráčov inteligentnou húževnatosťou kombinovanou so zmyslom pre zmenu stratégie a rytmu. Džentlmen, ktorý svoju kultivovanú hokejovú vášeň dokáže skrotiť do mantinelov úcty k súperovi. Yzermanov sofistikovaný hokej sa blíži ku genialite Gretzkého a Lemieuxa, oboch však zatieni pracovitosťou v defenzíve. Aj preto dnes zarába vyše osem miliónov dolárov ročne.

Jeho idolom bol Bobby Orr

Športové cesty Steva Yzermana pretínali skúsenosti s bývalým československým hokejom. Za nezabudnuteľný zážitok z detstva považuje finále Kanadského pohára v roku 1976 Kanada - Československo, v ktorom exceloval brankár Vladimír Dzurilla. Vzorom pre malého Steva bol obranca Bobby Orr z Bostonu a útočník Islanders Bryan Trottier. Jeho aktívne korčuľovanie po celej ploche ho tak uchvátilo, že sa uchýlil k zriedkavému poklesku vo svojom cnostne vedenom živote. Ako pätnásťročný sfalšoval otcov podpis, aby ho zo školy uvoľňovali na utorňajší dopoludňajší tréning.

S Petrom Šťastným vyhral Kanadský pohár 1984

Počas svetového šampionátu dvadsaťročných v roku 1983 v Leningrade strieľal spolu s Mariom Lemieuxom na svojho súčasného spoluhráča v Detroite Dominika Haška. Kanada vtedy remizovala s Československom 7:7.

O dva roky neskôr sa znovu v dvojici s Lemieuxom na seniorských MS v Prahe so striebornou medailou na krku prizeral, ako československý kapitán Dárius Rusnák dvíha nad hlavu pohár majstra sveta. V tom čase už mal Yzerman za sebou víťazný pocit z Kanadského pohára 1984, kde vedľa neho v drese s javorovým listom korčuľoval Peter Šťastný.

Muž, ktorý pred rokom, v deň svojich 36. narodenín, dostal americké občianstvo, na nedávnej olympiáde v Salt Lake triezvo vychutnal triumf Kanady s kapitánom Lemieuxom. So zlatou medailou na krku nevzrušene, ochotne rozdával rozhovory i autogramy. Na otázku, či si po olympijskom zlate trúfa aj na ďalší Stanley cup, odpovedal yzermanovsky: „Nebolo by múdre nevyužiť potenciál talentu, ktorý je v Detroite.“

VOJTECH JURKOVIČ