Palestínsky vodca Jásir Arafat vyšiel zo svojho väzenia v Ramalláhu. Počas mesiac trvajúcej operácie izraelská armáda prakticky prečesala celú palestínsku autonómiu v pátraní po bunkách odporu - zatýkala radikálov, konfiškovala zbrane a bojovala, keď narazila na odpor. Výnimkou neboli ani oficiálne sídla. Obe strany, stále viac vyčerpané bojmi, stoja teraz pred starým problémom - či nadviazať vzťahy podľa známeho modelu mierového procesu, ktorý za posledný rok už toľkokrát zlyhal.

Vo väzení bol Arafat možno silnejší a populárnejší, ako bude v skutočnom politickom manévrovaní, ktoré ho teraz čaká. Zo svojho sídla v troskách včera odchádzal s imidžom hrdinu, ktorý „vzdoroval izraelskej armáde“. Tá neprekročila hranicu, ktorú stanovili aj USA, a politicky ani fyzicky Arafatovi neublížila. Situáciu, keď bol Arafat rukojmeníkom Izraela, napokon pomohol vyriešiť Washington.

Arafata teraz čaká ťažká úloha rekonštrukcie politickej štruktúry a budovania novej jednoty. Nie je však jasné, či teroristické a radilkálne skupiny natoľko utrpeli zásahom armády, že sa nepozviechajú a neobnovia útoky. Všetko môže skĺznuť do známej situácie, keď sa k slovu dostávajú predovšetkým zbrane. „Myslím, že Arafat si udrží veľkú popularitu, ale bude musieť čeliť celkom novej situácii,“ cituje Reuters politického analytika Alího al Džarbavího.

Opäť bude musieť odpovedať na izraelské požiadavky - zatýkať a väzniť radikálov - a upevňovať moc palestínskej samosprávy, ktorá je dnes viac-menej symbolická. Izraelská ľavica vidí v uvoľnení blokády nádej na skončenie „vojenskej fázy“ riešenia konfliktu. „Vojenská operácia je za nami a jej úspech sa bude dať merať rýchlosťou, akou vstúpime do politických vyjednávaní,“ hovorí izraelský miniter obrany Benjamin Ben Eliezer.

Kľúč držia v rukách obaja vodcovia – Arafat a premiér Ariel Šaron – všetko závisí od toho, či budú schopní zabudnúť a vydať sa novou cestou.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ