BRATISLAVA – Akčné päťky, ktoré sa smutne preslávili po nástupe HZDS k moci, ani výmena šéfov sekcií na ministerstvách, akú predviedol po posledných voľbách minister kultúry Kňažko, už nebudú mať šancu. Štátni úradníci sa po prijatí zákona o štátnej službe, ktorý platí od 1. apríla, nemusia báť, že by po zmene vlády prišli o miesto. Čistkám má zabrániť definitíva.

Vedúca personálneho oddelenia Okresného úradu v Lučenci Mária Slabejová zažila ako štátna zamestnankyňa viacero volieb, a aj keď o čistkách hovoriť nechce, priznáva: „Báli sme sa, to je pravda.“

Politici si myslia, že prijatie zákona bolo síce „menším zlom“, ale na druhej strane majú aj obavy zo zabetónovania starých štruktúr. „Štátna správa v tejto krajine zatiaľ nie je kvalitná,“ hovorí napríklad predseda ANO Pavol Rusko.

Podpredseda KDH Daniel Lipšic sa zas obáva, že sa v štáte vytvára štvrtá moc, a to nekontrolovateľná byrokracia. Ľubomír Plai, predseda úradu pre štátnu službu, ktorý bude dohliadať na aplikáciu zákona, pokladá obavy za neopodstatnené.

Definitíva štátnych úradníkov nie je v našich končinách ničím novým. Jej korene siahajú už do Rakúsko-Uhorska a podľa historika Ľubomíra Liptáka mala svoje výhody. „Miesta v štátnej správe zastávali odborne a morálne zdatní ľudia. Na postup v zamestnaní sa museli robiť kvalifikačné skúšky. Spolu s dĺžkou praxe boli podmienkou na získanie definitívy.“