Ružomberské basketbalistky mali v tejto euroligovej sezóne, ktorú zakončili neslávne dvoma ťažkými prehrami v liévinskom Final Four (s Valenciennes 60:108, s Parmou 57:57), bilanciu štrnásť víťazstiev – päť prehier. Presne takú, ako v ročníku 1998/1999, keď najvyššiu kontinentálnu klubovú súťaž vyhrali. Novozostavené družstvo trénerky Natálie Hejkovej malo v podstate veľmi vydarenú sezónu, štvrtá priečka v Európe nie je preň hanbou. Trénerka Natália Hejková si však pri všetkej objektivite novej a úzkej zostavy, zranení hráčok, racionálne trúfala na tretie miesto.
Úskalie návratu I – bývalé zmluvy
Ružomberok vyznáva filozofiu postupných krokov. Tohtoročný mu nie celkom vyšiel. Generálny riaditeľ (ak chcete manažér) Jozef Smolek už dnes rozmýšľa nad schémou istejšieho druhého vykročenia. Niektoré basketbalistky z družstva asi odídu. Treba nové a viac. Klub sa chce poobzerať aj po slovenských hráčkach. Po našich palubovkách behá veľmi málo takých, čo by zvládli Euroligu. V zahraničí je ich pomerne dosť. Až na Luptákovú a Lichnerovú všetky prešli viac či menej rukami trénerky Hejkovej. Ich možný návrat má svoje úskalia. S tímom, pre ktorý vybojovali európske tituly (roky 1999, 2000) sa nerozišli v dobrom. Basketbalistky odišli poza dvere, bez rozlúčky. Tvrdia, že im SCP dlhuje peniaze, Smolek argumentuje porušením zmluvy (basketbalistky nesmeli rokovať s iným klubom pred vypršaním zmlúv a urobili tak). Tento právnický rozpor by fachman zrejme ľahko rozplietol.
Úskalie návratu II – pokora a ľútosť
Pointou teoreticky (azda i prakticky) možného príchodu bývalých Ružomberčaniek je zadumanie sa nad odpustením, ľútosťou a pokorou. Hráčky tesne po odchode z Liptova podpísali už ako slovenské reprezentantky list hanobiaci kľúčové postavy basketbalového SCP – Hejkovú, Smoleka a kapitánku Bielikovú. Riaditeľ hovoril o kresťanskej viere, schopnosti odpúšťať, keď niekto prejaví ľútosť. Čiže, áno, mohli by sa za istých okolností vrátiť. Smolek v tejto súvislosti jednoznačne povedal, že si zaslúžia vysoké finančné ocenenie. Veď patria k hráčkam európskeho či medzinárodného formátu. A ešte pridupľoval. „Na Slovensku dnes nie je ľahký život. Tieto dievčatá majú šancu žiť v bezproblémovejších krajinách. Ak si ich chceme získať alebo udržať, musíme si ich pestovať.“
Úskalie III – peniaze
Matematika chodu slovenského tímu basketbalistiek, ktorý chce siahnuť na európske prvenstvo, nie je zložitá. Isteže, iba peniaze nezaručia úspech. Preto napríklad Kováčová jasne povedala, ako veľa ju naučila Hejková a naznačila, že jej chýbajú metódy Ružomberčanky. Ibaže Smolek potvrdil, že pivotka, ktorá sa má aj v Šoprone dobre, má ponuku z Bourges takmer za stotisíc dolárov na sezónu.
Slovenské družstvo by jej nemalo dať menej. Generálny riaditeľ rátal – tím útočiaci na kontinentálny titul potrebuje osem-deväť špičkových hráčok (toľko ich mal Ružomberok, keď vyhral Euroligu v rokoch 1999 a 2000). Výplatu na jednu zakrúhlil na 8000 dolárov mesačne. Za sezónu (10 mesiacov) je to 640-tisíc. Zaplatiť však treba aj ďalším hráčkam, teda zhruba vychádza milión dolárov. Čiže približne 50 miliónov korún. („Utiahli by sme to aj za štyridsať dva.“) V tejto sezóne mal Ružomberok rozpočet 35 miliónov.
Úskalie IV – aby sponzor nebol sám
Smolek v Liévine viac ráz spomenul – „naši severní susedia“. Myslel na Gdyniu, finalfourového finalistu. Tá má rozpočet dva milióny dolárov. Jeden od sponzorov, druhý od poľského olympijského výboru. Ružomberok má šťastie na veľmi žičlivého slovenského „prispievateľa“ – SCP, ktorý však všetko neutiahne. V liptovskom meste chcú vychovávať (tak ako vychovali) naše reprezentantky. Ako napríklad v bratislavskej Slávii UK volejbalové. Jej funkcionári nemajú odlišné predstavy než Ružomberčan. Smolek hovoril, že nad ideou sa zamyslel predseda SOV František Chmelár a chápe – bez silného Ružomberka nebude silná reprezentácia. Pravdaže, ide o nápad.
U nás prirodzene zložitý, lebo adeptov na štátny príspevok sa ihneď prihlásia „stovky“. V bráne pre hádky po slovensky by nastal iste prievan. Lenže, medzinárodne uznávaných majstrov máme veľmi málo.
PETER FUKATSCH
