Na rozdiel od Západnej konferencie, kde postúpili všetky prvé štyri mužstvá po základnej časti, vo Východnej konferencii sa to podarilo vlastne iba Torontu. Carolina totiž bola na miesto č. 3 nasadená ako víťaz divízie, celkovo však mala menší počet bodov, než mužstvo, ktoré vyradila, teda New Jersey Devils.
St. Louis bez problémov
Blues urobili s Chicagom krátky proces. Čierni jastrabi sa do play off dostali po dlhých piatich rokoch, ale svojich verných fanúšikov sklamali. Mali v sérii prakticky iba dva svetlé okamihy: výhru v prvom zápase a výbornú desaťminútovku v druhej tretine posledného duelu, keď dali tri góly za sebou. Dobrá správa pre bluesmanov zo St. Louis je, že konečne začali hrať v optimálnej zostave, s uzdravenými oporami. Výborne sa rozchytal brankár Brent Johnson, ktorý bol pred sériou najväčším otáznikom, a zabrali aj skúsení harcovníci, najmä Scott Mellanby, autor troch gólov.
Ottawa prekvapením
Senátori postúpili ako druhí, čím sa postarali asi o najväčšie prekvapenie prvého kola. Ottawa totiž vyradila jedného z favoritov – Philadelphiu Flyers. Ťažko však povedať, či vďaka vlastnému hokejovému umeniu. Letci prežívali totálnu krízu, celú sériu vyzerali, akoby vzlietli bez dostatočného množstva pohonných látok, takže havária bola neodvratná. Ich útok prakticky neexistoval. Taký ťažký kaliber ako je John LeClair, mal zápasy, kde ani len nevystrelil. Jeden náhodne presný bekhend Fedotenka v prvom zápase a jedna vydarená strela obrancu McGillisa od modrej v poslednom zápase a nič viac. Tri zápasy z piatich bez gólu a jediná výhra 1:0 v nadstavenom čase! Ak k tomu všetkému prirátame debakel 0:8 z posledného playoffového zápasu s Buffalom vlani, tak letci nedali v play off gól 302 minút a 36 sekúnd. Samozrejme, že tým vytvorili rekord NHL, ktorý „držali“ Boston Bruins od roku 1934! Nečudo, že tréner Bill Barber sa po tom všetkom musel baliť. A to bol v minulej sezóne vyhlásený za trénera roka!
Najlepší tretí útok
San Jose Sharks nemali s mladíkmi z Phoenixu veľa roboty. Ich výhra na zápasy 4:1 bola vcelku hladká a potvrdila, že žraloci sú vážne mužstvo, s ktorým treba rátať. Konečne sa rozohráva mimoriadne talentovaný Patrick Marleau a vynikajúce výkony podával útok pod taktovkou skúseného Mikea Ricciho. Tento útok sa považuje za najlepší tretí útok v lige, schopný nielen robiť údržbu, ale aj dávať kľúčové góly.
Carolina Hurricanes vyradila New Jersey Devils, jedno z najúspešnejších mužstiev konca 90. rokov. Devils už v sezóne vykazovali značnú výkonnostnú kolísavosť. Dlho boli v na hranici postupu do play off a až relatívne dobrý finiš ich dostal za vodu. To však bolo všetko. Diabli nestačili ani na nevýrazných hurikánov, ktorým navyše „odišiel“ v najnevhodnejších chvíľach prvý brankár Irbe. Našťastie, náhradník Weekes má formu a výraznou mierou pomohol Caroline po prvý raz od roku 1986 prejsť do semifinále konferencie.
Neistý Detroit
Značná nervozita vládla po prvých dvoch zápasoch proti Vancouveru Canucks v tábore najväčšieho favorita tohto ročníka Stanleyovho pohára – v mužstve Detroit Red Wings. Hráčom to šlo presne tak, ako v závere základnej časti sezóny, keď prehrali, čo sa dalo. Tréner Scotty Bowman strčil dokonca podráždene do novinára, za čo dostal 10 000 dolárov pokuty. Začalo sa hovoriť o rodiacej sa senzácii. Lenže potom vancouverský brankár Cloutier v treťom zápase doma pustil Lidströmovu strelu od červenej a od tej chvíle sa to už s Canucks viezlo, či hrali doma, či vonku. Senzácia na účet favorita (ako sa to červeným krídlam stalo minulý rok v sérii proti Los Angeles Kings) sa napokon nekonala.
Montreal Canadiens zohrali s Bostonom Bruins veľmi dramatickú sériu, poznačenú brutálnym zákrokom bostonského obrancu McLarena na Richarda Zedníka. Do série šli ako posledný kvalifikant Východnej konferencie, ale už so Sakuom Koivom a Donaldom Audetteom v útoku. To a fantastický výkon brankára Theodora (najmä v piatom zápase, keď chytil miliónovú šancu Billa Guerina v úvode záverečnej tretiny, na ktorej sa mohlo všetko zlomiť v prospech medveďov) bolo základom vyradenia Bostonu. Pre Bruins, ktorí ako víťazi Východnej konferencie neskrývali ambície dôjsť až na samý vrchol, je to veľké sklamanie.
Dráma L. A. s Coloradom
Obhajca trofeje Colorado Avalanche, posilnený Petrom Forsbergom, musel zohrať až sedem zápasov, aby vyradil výborne disponované mužstvo Los Angeles Kings. Spočiatku to vyzeralo na jasnú záležitosť, ale Kings podobne ako vlani proti Detroitu vyrazili zo závesu a sériu značne zdramatizovali. Výborne im zahrali Pálffy s Allisonom, skvelé okamihy mal brankár Potvin. V rozhodujúcom zápase však už Kings nenašli iskru. V prvej tretine vystrelili iba trikrát, a keď k tomu pridáme zranenia kľúčových hráčov Deadmarsha, Ronninga a Bouchera, ktorí nehrali, prehra bola neodvratná.
Posledným postupujúcim je Toronto Maple Leafs. Javorové listy odohrali s New York Islanders najvyrovnanejšiu sériu, poznačenú rozbúrenými emóciami. Najprv musel pre zranenie odstúpiť kapitán Toronta Sundin, potom v jednom zápase predčasne po tvrdých zákrokoch skončili so sezónou ostrovania Jonsson a Peca, aby to všetko uzavrel nevídaný kopanec (!) Shayna Corsona do Erica Cairnsa pri záverečnej ruvačke v šiestom zápase.
V súhrne možno povedať, že prvé kolo play off potvrdilo známu pravdu: postup mužstva do značnej miery závisí od výkonu brankára. Až v štrnástich zápasoch vychytali nulu, čo je druhý najvyšší počet v histórii play off. Johnson (St. Louis) a Lalime (Ottawa) dokonca tromi shutoutami za sebou vyrovnali praveké brankárske rekordy Clinta Benedicta (1926), Johna Roacha (1929) a Franka McCoola (1945). Oporami svojich tímov boli Nabokov (San Jose), Hašek (Detroit), Roy (Colorado) a viac než Theodore (Montreal). Naopak, kolísavé výkony Osgooda (Islanders), Josepha (Toronto), Brodeura (New Jersey) či Burkea (Phoenix) znamenali, že ich mužstvá sa museli v zápasoch viac trápiť a snažiť, pričom niektorým nepomohlo ani to.
IGOR OTČENÁŠ
