Tatiana Vilhelmová a Májkl Džeksn, Jaroslav Dušek a baby pijanky, zelená pepermintka a modrá armáda, dlhy a výherné automaty, chudoba a šťastie - citová izolácia mladých ľudí v uzavretom svete dediny kdesi na severe Moravy. Tragikomédia všedného dňa s názvom Divoké včely od režiséra Bohdana Slámu prichádza dnes do slovenských kín.

Úspešný Slámov debut je prirovnávaný ku Gedeonovmu Návratu idiota, ktorý invenčne nadväzuje na českú novú vlnu 60. rokov. „Hlásim sa k nej skôr podvedome ako programovo. Nevzývam zaprášené modly. Snažím sa čerpať z vlastných zdrojov,“ povedal pre SME Bohdan Sláma. Ako hovorí Saša Gedeon o filme svojho spolužiaka z pražskej FAMU: „Divoké včely nie sú destilovaná voda, majú všetky príchute života.“

A film dýcha

Práve dnes sa vracia Bohdan Sláma z propagácie svojho filmu po Spojených štátoch. San Francisco, Seattle sa stali ďalšími zastaveniami úspešného ťaženia Divokých včiel, ktoré oslovili kritiku i publikum. Na tohtoročnom festivale v Rotterdame získali prestížnu Tiger Award, z troch hereckých nominácií na Českého leva premenila jednu Zuzana Kronerová do krištáľovej sošky, na filmovom festivale Finále v Plzni získala Tatiana Vilhelmová minulý týždeň Cenu čitateľov Cinemy.

„Divácka priazeň ma zaskočila,“ hovorí Sláma. „Aj kritika bola zhovievavá. Zostávam však v strehu. Treba to potvrdiť aj na Slovensku. Februárové uvedenie filmu počas slovenskej časti Febiofestu dopadlo dobre. Dozvedel som sa, že patril k najnavštevovanejším. Hádam tak zostane aj teraz.“

Divoké včely sú príbehom o citovom prebudení osemnásťročného Káju, ktorý žije v zabudnutom kraji v obci Jiříkov. Je tam len pár chátrajúcich domov, ošumelých bytoviek a kiosk, kde sa splietajú príťažlivé klbká ľudských príbehov. „Nikdy som tu nežil, ale nakrúcal som tam školský film Agáty biele,“ vysvetľuje režisér svoj vzťah k prostrediu. „Keby som sa rozhodol, že prepijem celý život, tak jedine tam.“

Režisér sa na obec pozeral cez svoje postavy. „Nebolo v tom žiadne iné rozhodnutie, žiadny iný uhol pohľadu. Snažil som sa len o to, aby ich svet ožil. Aby začal sám dýchať a dovolil postavám autenticky existovať. Oproti realite je to ešte veľmi nežné.“

Herci a neherci

Život v Jiříkove sa odohráva medzi príležitostnými prácami, ničnerobením a krčmou. Režisér pochopil, že tunajší obyvatelia vzdorujú márnosti cez humor. „Museli sme sa k sebe jednoducho prepiť,“ vykresľuje Sláma zblíženie s miestnym obyvateľstvom. „Jiříkov je úžasné žriedlo hereckých talentov. Kompletný súbor Národného divadla vrátane opery a baletu.“

Vedľa výrazných hercov Tatiany Vilhelmovej, Pavla Lišku, Jaroslava Duška, Zuzany Kronerovej a Vandy Hybnerovej obsadil Bohdan Sláma tiež množstvo svojráznych nehercov. Medzi nimi však nie je priepasť. V kraji nakrúcania objavil režisér aj Zdeňka Raušera, predstaviteľa ústrednej postavy Káju.

„Hľadali sme ho na konzervatóriách, stredných školách. Nakoniec sme ho objavili náhodou v mieste nakrúcania. Tá postava sa jednoducho nedá hrať.Tam sa dá byť len v jednoduchosti a svätosti tej postavy. Hľadal som niekoho, kto nebude musieť nič hrať.“

Aj podľa Gedeona Raušer v role Káju obstál: „Nedokážem si predstaviť herca v jeho veku, ktorý by dokázal vyznať lásku Božke s takým nevinným žiarivým úsmevom. Je to veľmi tlmené a napriek tomu intenzívne. Toto dokáže len neherec, ktorý tomu v tej chvíli uverí a jeho rumenec zahaľujúci rozpaky je naozaj skutočný.“

Milostnú scénu mezi Božkou (Vilhelmová) a Kájom považuje Saša Gedeon za najpôsobivejšie miesto filmu: „Je to filmová chvíľa, v ktorej sa zdanlivo nič nedeje, ale atmosféra je nasýtená emóciami.“

Štěstí je krásna vec

Scenáristická i režisérska kreativita Bohdana Slámu podporovaná produkciou spoločnosti Cineart sa nadychuje na ďalší opus. Budúci rok by mal nakrúcať svoj film s názvom Štěstí. „Bude to ďalšie hľadanie šťastia, ale aj lásky a ciest k vzájomnému zblíženiu. Samozrejme, ak sa v hľadaní opäť objaví márnosť, budeme sa snažiť tento pocit prekonávať humorom.“

Režisér chce svojich hrdinov zase vrhnúť do nevľúdneho sveta a na prípadný „boj“ so životom ich chce vybaviť veľmi skromne. „Vždy ich však mám rád a dúfam, že aj z budúceho filmu to bude cítiť.“