Axel Springer vybudoval svoje impérium z ničoho. Keď začínal, mal tridsaťštyri a vo vrecku 200-tisíc ríšskych mariek. V nasledujúcich 39 rokoch svojho života vytvoril jeden z najväčších mediálnych koncernov Európy, pokúšal sa zjednotiť Nemecko, zmieriť Nemcov a Židov, bojoval proti totalitarizmu a sám čelil obvineniam z prílišnej koncentrácie moci. Axel Springer sa narodil pred 90 rokmi v Hamburgu.

Na úspech vo vydávaní novín bol Springer predurčený. Odmalička sa pohyboval vo vydavateľstve svojho otca, pracoval v jeho novinách. Aj vlastnú dráhu začal s otcom. Vydavateľstvo Axel Springer Verlag založili spolu, rok po skončení druhej svetovej vojny. O dva roky neskôr už vlastnili licenciu na vlastný denník Hamburger Abendblatt. Boli to prvé nadstranícke noviny, ktoré nemecké úrady v Hamburgu povolili po vojne vydávať.

V roku 1952 urobil Axel Springer šťastný ťah. Podľa anglického vzoru začal vydávať bulvárne noviny s názvom Bild. Dnes majú 4 a pol miliónový náklad a zabezpečujú svojmu vydavateľovi asi pätinový podiel na nemeckom trhu. Ak chce dnes nemecký politik oznámiť niečo masám, dá rozhovor Bildu. Vďaka tomu je dodnes Springer Verlag jednotkou vo vydávaní dennej tlače (vydáva aj známy Welt, ktorý kúpil v roku 1953 od Britov). Prakticky bez konkurencie je aj v oblasti nemeckých týždenníkov (vydáva Bild am Sonntag, Welt am Sonntag).

Axel Springer mal úspech a získaval moc. Tá stúpala s každým ďalším vydávaným periodikom. Základný kameň berlínskeho sídla už pomáhali Springerovi položiť ministri nemeckej vlády a berlínsky starosta Willy Brandt. O sedem rokov neskôr slávnostne otvoril budovu nemecký prezident Heinrich Luebke. Axel Springer a jeho vydavateľstvo patrili k symbolom nemeckého hospodárskeho zázraku.

Springerove aktivity sa zďaleka neobmedzili len na vydavateľskú činnosť. Už v roku 1958 odcestoval do Moskvy, aby Nikitovi Chruščovovi predložil vlastný plán znovuzjednotenia Nemecka. Neúspešne. Jediné, čo si zo Sovietskeho zväzu doniesol, bol rozhovor s najvyšším sovietskym predstaviteľom pre Welt. Nikdy sa myšlienky na spojenie krajiny nevzdal. Vlastne ani nemohol. Kým v západnom Berlíne dostaval hlavné sídlo vydavateľstva, vyrástol mu pod oknami budovy Berlínsky múr. Z horných poschodí videl do východného Berlína. Rozdelené mesto mal Springer pred očami každý deň.

O rok neskôr sformuloval štyri princípy, ktoré boli záväzné pre všetkých redaktorov jeho mediálneho sveta. Hneď prvý hovoril o povinnosti obhajovať myšlienku znovuzjednotenia Nemecka. Pre Springera Nemecká demokratická republika neexistovala. Nikdy ju neuznal ako druhý nemecký štát. Vo všetkých novinách, ktoré vlastnil, sa preto NDR písala iba v úvodzovkách.

Druhou zo zverejnených zásad bola snaha zmieriť Nemcov a Židov. Springer, ktorý počas vojny nebojoval, podnikol prvú cestu do Izraela v roku 1965. Na miestne múzeum venoval 3,6 milióna nemeckých mariek. Urobil v tejto záležitosti veľa. V roku 1974 mu za to izraelská univerzita udelila čestný doktorát. Za zásluhy o zmierenie Nemcov a Židov sa ako prvý Nemec stal nositeľom Medaily Lea Baecka.

V roku 1967 zverejnil Springer ešte dve zásady, ktoré mali vo svojich príspevkoch presadzovať aj novinári jeho periodík: obhajovať sociálne trhové hospodárstvo, vďaka ktorému sa vojnou zničené Nemecko postavilo na nohy, a odmietnuť každý druh politického totalitarizmu.

Nech bola posledná zásada myslená akokoľvek dobre, obrátila sa proti svojmu autorovi. Pre nemeckých študentov, ktorí sa v roku 1968 začali búriť proti všetkým tradičným autoritám v škole, doma, v spoločnosti a štáte, sa stal práve Springer akýmsi symbolom totalitarizmu. Pre mnohých mladých Nemcov bol kapitalizmus začiatkom fašizmu. Obviňovali Springera, že manipuluje spoločnosťou. Po atentáte na vodcu študentov Rudiho Dutschka 11. apríla 1968 sa útoky vystupňovali. Študenti kričali: „Bild strieľal tiež.“

Springer v týchto búrlivých časoch nemal proti sebe iba študentov. Komisia vymenovaná spolkovou vládou označila koncentráciu tlače v Springerových rukách za ohrozenie slobody tlače v Nemecku. Springer preto predal časť časopisov, za čo si od zväzu vydavateľov vyslúžil pochvalu.

Axel Springer vybudoval svoje mediálne impérium z ničoho. Patrilo k symbolom nemeckého hospodárskeho zázraku. Stalo sa symbolom moci v povojnovom Nemecku so všetkým zlým aj dobrým, čo k tomu patrí. A ako symbol prežilo svojho tvorcu. Štyrikrát ženatý Axel Springer zomrel v roku 1985. Podľa jeho poslednej vôle však bude jeho dielo žiť až do roku 2015. Dovtedy nesmú dediči rozpredať jeho mediálnu ríšu.