
PAUL WOLFOWITZ - FOTO Tasr/AP
Ameriku napadli na jej vlastnom území. Nezdá sa vám, že hľadáte obranu USA jednostranne vždy, keď sa k vám nikto nepridá? Bolo by od námestníka ministra obrany nezodpovedné, keby postupoval inak?
„Nemám rád oslovenie jastrab, pretože označuje niekoho, kto je kedykoľvek ochotný ísť do vojny. Taký určite nie som. To, čo sme urobili v Afganistane, je úplne správne. Na útoky z 11. septembra nemôžete reagovať tak, že budete hľadať náklonnosť verejnosti vo svete. Prezident má právo povedať, že nemôžeme žiť so spektrom nepriateľských krajín, podporujúcich teror. Niečo s tým treba urobiť. Ak existujú diplomatické a politické páky, potom ich uprednostňujem.“
Bush v príhovore o osi zla, skloňoval okrem Iránu a severnej Kórey aj Irak. Prezident sa ale zjavne ešte nerozhodol, čo v prípade Iraku robiť. Objavili sa správy, že Pentagon má na budúci rok pripravené plány na zvrhnutie režimu Saddáma Husajna. Bude americká armáda pripravená, keď sa Bush rozhodne?
„Armáda je pripravená na všetko. Pokračujeme v plánovaní a prípravách. Nie sme, samozrejme, pripravení iba na prezidentovo rozhodnutie, ale aj na to, že by Saddám Husajn urobil niečo hlúpe.“
OSN včera hlasovala, či vyšle do Iraku zbrojných inšpektorov. Veríte tomuto procesu?
„Základným problémom je, že aj keď sme mali účinné inšpekcie, Iračania im bránili, aby sa k niečomu dostali bližšie. Teraz svoje postoje opierame o výpoveď Husajnovho švagra, ktorý dezertoval a dal nám množstvo informácií, keďže v Bagdade mal na starosti program zbrojenia. Musíte uznať, že teraz sa začína odznova, pretože štyri roky sa nerobili žiadne inšpekcie zbrojenia. Bagdad mal mnoho možností, ako zbrane ukryť. A ďalší švagor sa zatiaľ neobjavil. Štandardom sa musí stať rezolúcia č. 687 OSN, podľa ktorej sa Irak mal zbaviť zbraní hromadného ničenia šesť mesiacov po vojne v Perzskom zálive. Fakt, že zbrane stále má, je porušením rezolúcie, čo sa musí skončiť. Bude treba oveľa viac ako inšpektorov, ktorí sa budú bezcieľne potulovať po púšti a dokazovať, že Husajn už nemá zbrane.“
Nie je Irak jedným z tých, ktorým vyhovujú vojenské operácie izraelského premiéra Ariela Šarona na západnom brehu Jordánu, čo mu americká strana odobrila? Pre USA je po týchto akciách ťažšie získať nielen vojenskú, ale aj diplomatickú podporu arabského sveta proti Iraku. Minulý týždeň to podporila Saudská Arábia…
„Čelíme dvom výzvam. Prvou je riešenie arabsko-izraelského problému v čo najkratšom čase. V tom istom období tu máme problém našej vlastnej bezpečnosti. Pokrok v jednej oblasti pomôže tej druhej. Problémy na druhej strane zase komplikujú prvú výzvu. Alternatívy ale niet.“
Nezneužil Šaron vojnu proti terorizmu, ktorú odštartoval americký prezident?
„Jadrom problému je taktika samovražedných útokov, ktoré podmínovali akúkoľvek nádej v mierovom procese. Je nesprávne, keď niekto, zvlášť v Európe, vraví, že sa rozlišuje medzi dobrým a zlým terorom. Pre nás je dôležité, aby bolo jasné, že jediným riešením izraelsko-palestínskeho problému je politická dohoda o vytvorení palestínskeho štátu. Prekážkou všetkého sú ale samovražedné útoky. Bolo by pekné, keby o tom Európania viac hovorili, pretože majú obrovský vplyv na Arafata. Ten sa veľmi nezaujíma o to, ako jeho ľudia trpia. Skôr ho zaujíma svetová mienka. Pomohlo by, keby v Európe viac hovorili, že prekážkou vytvorenia palestínskeho štátu sú samovražedné útoky.“
(c) Global ViewpointLos Angeles Times Syndicate