Martina Moravcová po zisku svojej prvej olympijskej medaily v Sydney – striebornej na sto metrov motýlik. Na tvári šťastný úsmev, v očiach zaschýnajúce slzy dojatia zo splneného medailového sna. ŠTARTFOTO – PETER POSPÍŠIL
sveta v krátkom bazéne v Aténach (1 zlatá, 2 strieborné a 1 bronzová) sa v júli dočkala vo fínskych Helsinkách prvého európskeho titulu v dlhom bazéne – na motýľkarskej stovke. Po dlhých 23 rokoch spoznalo slovenské plávanie ďalšieho držiteľa európskeho zlata (v roku 1977 triumfoval v Jonköpingu na 100 m znak Miloslav Roľko). Moravcová chvíle po dohmate opisovala ako absolútne šťastie. I keď bolestivé. Posledné metre mlela z posledného, ale nikoho pred seba nepustila. Práve v tom tkvie jej sila, vo vode zo seba dokáže vydať všetko.
O dva mesiace neskôr od šťastia na stupňoch víťazov plakala. Hoci po finále rovnakej trate na olympijských hrách v Sydney stála „len“ na striebornom stupni. Na najvyššom rozdávala zaplnenému hľadisku Aquatic Centra úsmevy fenomenálna Holanďanka Inge de Bruijnová. Dvadsaťštyriročnú Slovenku dojal prvý olympijský kov až k slzám, jej uplakanú tvár sme na obrazovkách mohli vidieť nespočetnekrát. Na tretej olympiáde sa Martine naplnil celoživotný sen. Pred OH by totiž v totálne nabitej konkurencii brala hocijaký kov. Pred ôsmimi rokmi v Barcelone naň ako 16-ročná nemala nárok, o štyri roky neskôr v Atlante jej finále dvakrát ušlo o pár stotín. Dočkala sa až v Austrálii, a dokonca dvakrát. Aj druhý kov bol zo striebra, po pohľade na výsledkovú tabuľu však Martina mimovoľne pokrútila hlavou. Zlato bolo na dosah, s Austrálčankou Susie O‘Neillovou prehrala po fantastickom finiši o osem stotín sekundy. „Zhruba pätnásť centimetrov,“ povzdychla si neskôr Moravcová.
Jej efektný i efektívny boj so súperkami v bazéne ju v ankete Klubu športových novinárov o športovca roka 2000 vyniesol štvrtýkrát na najvyšší stupeň, a to slovenská plavecká jednotka pridala tesne pred Vianocami na európskom šampionáte v krátkom bazéne vo Valencii ďalšie tri tituly! Právom sa ako jediná žena ocitla medzi desiatimi kandidátmi na športovca storočia, kde napokon skončila štvrtá. „Bol to jednoducho famózny rok. Ak by sa mal opakovať, nezmenila by som na ňom nič. Tých osem stotín ma môže mrzieť len po doplávaní, pred štartom by som rovnaký výsledok brala všetkými desiatimi,“ hodnotila uplynulých 365 dní zverenkyňa Steva Collinsa. Prísneho kouča, ktorého však Martina svojimi výkonmi postupne obmäkčila. „Pred Sydney by mi v žiadnom prípade nedovolil vystrájať. Po dvoch striebrach je však aj on povoľnejší a prístupnejší občasným výstrelkom,“ prezradila 40-násobná medailistka z vrcholných šampionátov.
V zbierke cenných kovov jej chýba už len svetové zlato z dlhého bazéna a olympijské, ak jej zdravie vydrží plávať až do najbližších OH 2004 v Aténach, nie je bez šancí na skompletizovanie. Aj v plánoch na budúci rok však slovenská športová perla zostáva skromná. „Budem spokojná, ak v lete na majstrovstvách sveta vo Fukuoke obhájim dve striebra a bronz z posledných MS v dlhom bazéne v Perthe. Už to bude ťažká úloha. A zlato? To by bol krásny bonus navyše.“
RASTISLAV HRÍBIK
