
Nemecká polícia včera objavila podozrivú webovú stránku, na ktorej je podrobný profil a portrét 19-ročného zabijaka Roberta Steinhäusera. Na stránku vraj ktosi dodával údaje dva dni po tragédii v Erfurte. V úvode stránky sa píše: Učiteľom a iným nižším živočíchom vstup zakázaný. FOTO – REUTERS
Erfurtský atentátnik patril podľa niektorých zdrojov k milovníkom násilných počítačových hier. V Nemecku sa okamžite začalo diskutovať o ich nebezpečnosti.
Dnes sa už ani náš trh s počítačovými hrami nelíši od západoeurópskeho – aj u nás dostať svetové novinky, ktoré sú technicky dokonalé. Podľa skúseností predavačov v špecializovaných obchodoch sú vo všetkých vekových kategóriách najobľúbenejšie práve agresívne a násilné hry. „Čím brutálnejšie, tým lepšie,“ potvrdili nám včera v niektorých bratislavských obchodoch ponúkajúcich počítačové hry. O tom, či sú počítačové hry a filmy plné násilia naozaj príčinou vzrastajúcej agresivity školákov, sa diskutuje po celom svete.
„Filmy a hry plné násilia nemusia nevyhnutne viesť k tomu, že sa z dieťaťa stane vrah. Dokázateľne si však nimi človek ‘nacvičuje‘ násilie a zabíjanie,“ cituje agentúra DPA nemeckého psychológa Haralda Ackerschotta. „Počítačové hry a hracie konzoly majú charakter simulácie – princíp podobný ako pri leteckom trenažéri. Cez simuláciu zabíjania sa dá získať a natrénovať zručnosť zabíjania.“ Preto sú podľa Ackerschotta tieto hry veľmi nebezpečné.
Pri normálnom vývine dieťaťa by takéto vizuálne skúsenosti získané hrou mali prekryť skutočné zážitky z reálneho sveta. „Keď sa k zážitkom z hier pridajú okolnosti, ktoré uľahčujú páchanie násilných činov – v erfurtskom prípade prístup k zbraniam v streleckom klube – môže nastať výbuch,“ hovorí Ackerschott.
Psychicky labilní ľudia siahajú po hrách a násilných filmoch v úsilí obohatiť svoju fantáziu. „Samotné filmy a hry nie sú príčinou takýchto hrozných činov, ale môžu prispieť k ich páchaniu,“ hovorí iný nemecký psychológ Bruno Steinhauer. Skúsenosť z hry môže byť prostriedkom na odbúranie vlastných zábran. Prevenciou by sa preto mala zaoberať celá spoločnosť – ekonomická sféra, šport, vzdelávanie, cirkvi.
Trochu iný pohľad majú tisíce tých, ktorí počítačové hry pravidelne hrávajú a sledujú najnovšie trendy. „Je možné, že realistická hra, napríklad o akciách špeciálnych protiteroristických jednotiek, môže natrénovať v človeku reflex vojaka. Ale rovnako ho môže natrénovať normálna detská hra na vojakov. Je dosť otázne, či akčné hry alebo napríklad aj populárny paintball skutočne k násiliu vedú, alebo, naopak – slúžia ako výborné odreagovanie a odfiltrovanie nahromadených negatívnych pocitov,“ hovorí odborný recenzent počítačových hier Michal Gardian.
U nás sú hry v oficiálnom predaji označované vekovou prístupnosťou. „V skutočnosti to asi prebieha ako s predajom cigariet a alkoholu ľuďom pod určenou vekovou hranicou. Často sa stáva aj to, že hry sú rôznymi ‘pseudoodborníkmi‘ nevhodne označené a skutočne násilný titul je, paradoxne, prístupnejší ako niečo prakticky neškodné. Okrem toho si veľmi veľa ľudí hry nekupuje, ale nelegálne kopíruje od kamarátov. Tam, prirodzene, žiadna kontrola neexistuje,“ hovorí Gardian. (mar, dpa)