viac, nespí dobre. Ja si uvedomujem, že tréneri majú svoju predstavu o mužstve a my sme sa do ich zámerov nevmestili. Bol som rád, že ma tréner pozval do reprezentácie, odohral som kvalitné zápasy v prípave, aj keď vo štvrtej päťke. V posledných stretnutiach pred MS vo Švajčiarsku som sa v niektorých striedaniach dostal aj do tretej obrany s Lintnerom, a tak som si myslel, že by to mohlo vyjsť. Hral som už na šampionáte v Nórsku ‘99. Po príchode do Göteborgu som sa však vrátil na post siedmeho beka, nemám žiadneho spoluhráča. Čakalo sa na Petra Šťastného z Ameriky, po dohode s ním malo padnúť rozhodnutie. Stále verím, že by som tu mohol nastúpiť. Keby som pripustil, že si nezahrám, tak by som išiel hneď domov. Som v neistote. Z obrancov, ktorí majú prísť zo zámoria, visí nad Suchým otáznik. Z Los Angeles by v prípade prehry v siedmom zápase play off s Coloradom mohol pricestovať Višňovský. Ak prídu obaja, asi pôjdem domov. Už som sa zmieril, že súvisle tu asi nebudem hrať. V nedeľu popoludní sme mali voľno, v topoľčianskej trojici aj s Hurtajom a Šatanom sme zašli do blízkeho zábavného parku Lieseberg. Vybláznili sme sa pri všelijakých hrách a potom sme v hoteli hrali šach – Miro Šatan tu má počítač, ktorý využíva na cestách v NHL, na šachovnici ho nikto nemôže zdolať. Pred majstrovstvami sveta som si dal na mobil zaviesť roaming a keď mi je smutno, zavolám domov manželke. Dvojročná dcéra Zuzka ma svojím štebotaním vždy privedie na iné myšlienky, keď s ňou hovorím, netrápim sa tým, či budem hrať, alebo nie.“ (on)