„Jednoducho chcem dať svoje dieťa na osemročné gymnázium preto, lebo na základnej škole má niekoľko veľmi divokých spolužiakov,“ hovorí matka 10-ročného školáka Martina. „Chodia dokonca aj poza školu, a v triede sa postupne vytvára atmosféra, že ten, kto má dobré známky, je bifľoš. Keď toto niekto nazýva elitárstvom, nech sa páči. Ale ja mám právo pre svoje dieťa vybrať lepšie prostredie.“
Dôvody rodičov pri rozhodovaní, či dať alebo nedať dieťa na osemročné gymnázium, sú rôzne. Väčšina z nich nepopiera, že je to ich - teda rodičovská voľba - ale niektorí sa so svojimi deťmi radia. Pýtajú sa ich, či ich iné - náročnejšie prostredie láka.
Sú naozaj osemročné gymnáziá až také náročné, že by ich žiaci nemali čas na normálne detské hry?
„V prvých ročníkoch som sa určite neučila viac ako moje kamarátky, ktoré zostali na základnej škole,“ tvrdí 16-ročná gymnazistka Zuzka Jančíková.
Podľa psychológov by si mali rodičia zvážiť, či schopnosti ich dieťaťa skutočne výrazne prevyšujú schopnosti jeho spolužiakov: keď sa dieťa „iba“ dobre učí a samo neprejavuje o zmenu prostredia veľký záujem, bolo by možno rozumnejšie nechať ho na základnej škole. Väčšiu záťaž by sme mali klásť len na tie deti, ktoré sú na ňu intelektovo aj citovo pripravené. A netreba sa báť ani vrátiť dieťa späť na ZŠ-ku, ak vidíme, že mu to v náročnejšom prostredí príliš dobre nejde. Stáva sa však, že takúto cestu späť nechcú umožniť riaditelia základných škôl. Ministerstvo školstva preto navrhlo zakotviť vo vyhláške k novému školskému zákonu aj možnosť návratu dieťaťa z gymnázia na základnú školu v oblasti jeho bydliska. MONA GÁLIKOVÁ
