VLADIMÍR REPÁŠ, riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu: „Keď sa osemročné gymnáziá zakladali, mal som proti tomu výhrady. Ak by u nás ešte neexistovali a teraz by sa uvažovalo o ich vytvorení, asi by som bol proti. Ale osemročné gymnáziá sú tu a treba ich brať ako realitu - mohli by byť prínosom. Myslím si, že dnes sú pri danom stave v tejto oblasti len dve cesty. Buď osemročné gymnáziá úplne zrusiť, alebo na ne zliberálniť prístup - vytvoriť ich teda toľko, aby pokryli záujem. Dnešná situácia vytvára iba priestor na rôzne tlaky. Deti trpia neúspechom.
Do osemročného gymnázia by sa však malo nastupovať až z piateho ročníka, čo by bolo v súlade s pripravovaným delením základnej školy na prvý stupeň (1-5) a druhý stupeň (6-9). Tým by sa odstránil hendikep žiakov základných škôl, ktorí teraz chodia do školy o rok dlhšie. Vo väčšej miere by sa malo podporovať delenie na nižší a vyšší stupeň osemročného gymnázia s tým, že nižší by mohol byť pri základnej škole. Otvorením osemročných gymnázií pre väčší počet detí by sa podporil všeobecnejší základ pre väčšiu časť populácie, ako sa to požaduje aj v projekte Milénium. Tento výklad situácie je však rozhodne zjednodušený a v tejto súvislosti sa budú objavovať určite ďalšie problémy: napríklad - keby na osemročné gymnáziá šlo viac detí, čo bude so štvorročnými?“
VLADISLAV ROSA, hlavný školský inšpektor: „Základný charakter gymnázia daný dlhoročnou tradíciou a do istej miery aj špecifickými cieľmi (príprava na vysokoškolské štúdium) sa nezmenil ani zavedením a rozvojom osemročnej formy štúdia.
Pretrvávajú rysy akademickosti (prevaha teórie a pamäťového osvojovania poznatkov vo výučbe) a určitej „elitnosti“. Štúdium na gymnáziu s osemročným študijným programom je totiž veľmi často prestížnou záležitosťou.
Dlhodobo neriešeným problémom ostáva „priestupnosť“ tohto prúdu stredného školstva. Výber do prímy (vo veku 10 rokov) totiž nezriedka odráža ani nie tak skutočný talent dieťaťa, ale skôr iba aktuálnu vývojovú akceleráciu voči rovesníkom, ktorá sa za krátky čas vyrovnáva. Na druhej strane sa iba výnimočne do tohto prúdu zaraďujú žiaci, u ktorých sa talent prejavil v inom čase ako bol termín prijímacích pohovorov.
Aj porovnanie základných pedagogických dokumentov (najmä učebné plány a učebné osnovy) prvých štyroch ročníkov osemročného štúdia na gymnáziách a II. stupňa základných škôl (iba malé, zväčša nepodstatné odlišnosti) nedáva dosť presvedčivých argumentov na takúto predčasnú separáciu (či segregáciu?) populácie v takom širokom rámci, akého sme v súčasnosti na Slovensku svedkami.“
LÁSZLÓ SZIGETI, Štátny tajomník ministerstva školstva pre základné a stredné školy: „Osemročné gymnáziá existovali už v predvojnovom období, ale po roku 1948 zanikli. Dnes sú alternatívnou cestou v príprave žiakov na vysokoškolské štúdium.
Vyučovanie v prvých štyroch ročníkoch na osemročných gymnáziách sa líši od vyučovania na druhom stupni základných škôl najmä v tom, že učebné plány a učebné osnovy jednotlivých predmetov zohľadňujú osemročnú kontinuitu štúdia. Sú to výberové školy pre nadaných a talentovaných žiakov so schopnosťami na vyššej úrovni ako v bežnej žiackej populácii daného veku. Treba však priznať, že na zavedenie tohto typu štúdia sme neboli celkom pripravení - respektíve vyučujúci nemali žiadne skúsenosti s týmto typom vzdelávania. Úspešná pedagogická práca si totiž najmä v prvých ročníkoch vyžaduje značné úsilie, ide najmä o rešpektovanie vekových vývinových osobitostí detí pri vstupe na tento typ štúdia pri súčasnom plnení výchovno-vzdelávacích cieľov. Z tohto hľadiska by aj príprava pedagógov mala zohľadňovať rôzne špecifiká.
Osemročné gymnáziá majú svoje miesto v našej vzdelávacej sústave, i keď nie v takom rozsahu ako v súčasnosti. Pri ich redukcii však treba brať do úvahy záujem o tento typ štúdia a regionálne špecifiká, zohľadňujúc pritom kvalitný výber uchádzačov.“
