ať, mať skúsenosť s fungovaním inštitúcií únie. „Práve toto budú posty, na ktoré spočiatku zamieria ľudia, ktorí pracovali s integráciou doma,“ hovorí Patrik Zoltvány, ktorý sa špecializuje na výber kandidátov pre európske inštitúcie.
Sekcie európskej integrácie na ministerstvách či novobudované implementačné agentúry vznikali v posledných pár rokoch a zamestnávajú najmä mladých ľudí. Často prišli bez skúseností, ich výhodou bolo perfektné ovládanie angličtiny. Za rok-dva získali potrebné skúsenosti – naučili sa písať a posudzovať projekty, komunikovať s bruselskými úradníkmi. Budú schopní zvládnuť konkurzy na miesta v Bruseli. Slovensko nedostane presnú kvótu, neoficiálne však uchádzači z nových členských krajín budú mať prednosť.
„Najhorší scenár bude nasledovný: o dva roky si inštitúcie začnú vyberať našich ľudí na posty v Bruseli. Hlásiť sa budú najmä tí, ktorí dnes pracujú v sekciách integrácie, na európskych projektoch. Môže sa stať, že tu doma nám to padne,“ hovorí Zoltvány.
Zostane doma málo schopných?
Nedostatok ľudí na Slovensku sa môže prejaviť už o pár mesiacov. Podľa zákona o štátnej službe musia mať pracovníci v integračných sekciách primeranú prax, teda dlhé roky v štátnej službe. Dnes v nich pracujú mladí ľudia, ktorí sú tam často len rok-dva. Ak by vstúpili do štátnej služby, nebudú môcť pracovať na doterajších miestach a klesne im aj plat.
Mnohí z nich sa preto rozhodujú do štátnej služby nevstúpiť. V takom prípade môžu na svojich miestach zostať len do septembra. Problémom budú aj voľby – nová vládna garnitúra bude potrebovať zaujímavé posty v integračných sekciách pre „svojich“ ľudí.
Hoci zákon o štátnej službe už neumožní ľubovoľné vyhodenie nepohodlného pracovníka, možno ho vždy preradiť na inú pozíciu a nepriamo tak prinútiť, aby odišiel sám. „Novým ľuďom zase bude trvať rok-dva, kým sa zapracujú a zase budeme meškať,“ hovorí Zoltvány.
Vicepremiérka Kadlečíková je naopak optimistická. „Neobávam sa, že všetko odíde zo Slovenska pracovať do únie. Európska komisia dosť šetrí – napríklad bol predpoklad prijať v rokoch 2002 až 2004 okolo 1200 ľudí z desiatich kandidátskych krajín, nakoniec bolo schválených len 400. Po vstupe sa ich počet zvýši možno na nejakých 800,“ hovorí. Podľa nej sa netreba báť masívnych odchodov.
Výchova euroúradníkov
Ak začnú odchádzať schopní ľudia z regiónov, môže to byť nebezpečné. Po vstupe do únie budeme mať prístup k tzv. štrukturálnym fondom, určeným na rozvoj regiónov. Pôjde o miliónové projekty, kde budeme musieť zvládnuť prípravu, komunikáciu s Bruselom, uzatváranie zmlúv. Implementačné kancelárie v regiónoch budú kľúčové. Od nich bude závisieť, či bude región schopný využiť peniaze ponúkané z únie.
Riešením by bolo podľa odborníkov už dnes brať výchovu nových euroúradníkov vážne. „Univerzity každého typu by mali učiť reálie únie, odovzdávať študentom skutočne najnovšie poznatky. Študenti by mali mať možnosť chodiť na výmenné pobyty, po skončení školy ísť na stáže do inštitúcií únie. To je najlepšia príprava,“ hovorí Zoltvány. (mar)
