Skúsená trénerka ich vyzývala na rozhovor. Nešlo to. Najmä na balkánske basketbalistky dopadla krutá prehra ako nočná mora.

Včera proti Parme hrali stále ešte zlomené. Bogojevičová sa idúcky zo šatne po ďalšej ťažkej prehre v boji o 3. miesto 57:75 pokúsila o úsmev a pomohla si osvedčeným: „Na svete sú aj horšie veci.“ Gordana bola vnútri veľmi skľúčenou ženou. Celú sezónu mala výbornú, aby sa tesne pred Final Tour zranila a sotva sa dostala do želateľnej formy. „Keď hovorím o horších veciach, myslím práve napríklad na zdravie. Dúfam, že v budúcnosti sa mi zranenia už budú vyhýbať,“ pokúsila sa Bogojevičová ešte raz o úsmev.

Ružomberské trápenie v Liévine však nebolo iba o zdraví. Iveta Bieliková hovorila o sklamaní za celý tím, Brazílčanka Alessandra iba o vlastnom, zo svojej hry.

Parmský tréner, občan Bosny a Hercegoviny Miodrag Veškovič vyskakoval od radosti: Zdolali sme Ružomberok, to má nesmiernu cenu. „Slovenský dvojnásobný európsky šampionát si musí uvedomiť, nech je v akejkoľvek zostave, nech ho prenasledujú zranenia, má veľké meno. Bieliková to pochopila. Z troch „naj“ sklamaní v Liévine - vysoké prehry, štvrté miesto, spôsob hry - dala na prvé miesto trápny výkon, potom nepríjemnú výšku skóre Ružomberka až na záver štvrtú priečku. To sa naozaj môže stať. Byť štvrté v Európe nie je hanba. Skutočne však ide o ten spôsob.

PETER FUKATSCH, Liévin