.

Vo februári roku 2000 predseda vlády verejnosti vysvetlil, prečo je nevyhnutný: „Korupcia je útok na samotné základy nášho právneho systému. Vedie k oslabovaniu dôvery v právo a spravodlivosť. Klesá celková morálka v spoločnosti… Takto to ďalej nemôže ísť. Začíname sústredený zápas s korupciou.“ Po dvoch rokoch sú známe jeho výsledky.

Lepšie o dve desatiny

Odborníkmi akceptovaný index korupcie v prípade Slovenska dosiahol v roku 2000 hodnotu 3,5. Krajina bez akejkoľvek korupcie by mala index rovných desať. Pred dvoma rokmi sme sa spolu s ďalšími štyrmi štátmi nachádzali v rebríčku 91 hodnotených krajín na 52. až 56. mieste.

V roku 2001 si Slovensko polepšilo, keďže náš index korupcie má hodnotu 3,7. Rovnako je na tom aj Mexiko a Panama, s ktorými sa tak delíme o 51. až 53. miesto. Pred nami sú všetci naši susedia: Česko o dve miesta, Poľsko je na 45. priečke a Maďarsko je najďalej - na 31. mieste.

Emília Sičáková a Daniela Zemanovičová, expertky Transparency International Slovakia, posun krajiny hodnotia tak, že „ide o mierne zlepšenie“, ale v porovnaní so štátmi Visegrádskej štvorky Slovensko ešte stále „dosahuje najhoršie výsledky“. Ak sa po roku index korupcie zlepšil o dve desatiny, naznačuje to, že k nejakej zmene predsa len došlo. Ale nie k takej, o ktorej by sa dalo povedať, že je zásadná.

Systémová porucha

Na rozdiel od predchádzajúcej vlády nová moc prijala zákony či opatrenia, ktoré mali zvýšiť transparentnosť verejného života. Patrí k nim zákon o slobodnom prístupe k informáciám i zákon sprísňujúci režim v oblasti prania špinavých peňazí. Obchodný register sa dostal na internet, financovanie politických strán overuje audítor určený žrebom. Pred niekoľkými týždňami vláda rozhodla, že štátne orgány budú musieť na internete zverejňovať všetky dôležité údaje o dotáciách - stalo sa tak aj proti vôli ministra pôdohospodárstva Koncoša.

Napriek týmto a mnohým ďalším zmenám treba povedať, že realizácia Národného programu boja proti korupcii má značné nedostatky. Jeho uplatňovanie sa spomalilo a zbyrokratizovalo. V mnohých prípadoch totiž absentuje to najdôležitejšie: reálna politická vôľa urobiť zmeny práve v oblastiach, ktoré sú pre úspech protikorupčných opatrení kľúčové a rozhodujúce.

Hoci vláda mala už v roku 2001 k dispozícii analýzu prideľovania licencií, dotácií, subvencií či iných povolení, ktorých vydávanie a udeľovanie je zdrojom korupčného profitu, doteraz sa zmeny v tejto oblasti iba pripravujú, ale nerealizujú.

Napriek početným škandálom stále pretrváva stav, keď sa o obsadzovaní postov v štátnych monopoloch rozhoduje podľa politického kľúča, na základe politického kartelu, čo vytvára predpoklady pre vznik klientelizmu ako vyššej, inštitucionalizovanej formy korupcie.

Korupcia na Slovensku nadobudla také rozmery, že nik informovaný ju nepovažuje iba za prejav osobného zlyhania jednotlivcov, ale za systémovú poruchu. Aj keď nie všetci veľvyslanci na Slovensku sú informovanými osobami, veľvyslanci USA sú o stave korupcie informovaní dobre. Keďže tu pôsobia americké firmy a spoločnosti, má ich kto informovať.

Najskôr pán Spielvogel

Reportér týždenníka Trend Milan Velecký na začiatku minulého roku zverejnil článok o návšteve vtedajšieho amerického ambasádora na úrade vlády. Na „neutrálnej“ pôde, v kancelárii vicepremiéra Fogaša sa Carl Spielvogel stretol s ministrom zdravotníctva Romanom Kováčom.

Veľvyslanca USA vtedy zaujímalo, prečo ministerstvo neposiela zainteresovaným americkým firmám ani rozhodnutie o zaradení či nezaradení ich liečiv medzi prípravky hradené zo zdravotného poistenia. Pýtal sa, prečo sa tu nerešpektuje patentová ochrana liečiv, prečo nie sú verejne prístupné záznamy z rokovania kategorizačnej komisie a na mnohé iné veci…

Analytici Inštitútu pre verejné otázky potom zaznamenali, že Carl Spielvogel až do apríla 2001, keď sa jeho misia na Slovensku skončila, opakovane upozorňoval na naliehavú potrebu boja proti korupcii i na to, že Senát USA bude pri prijímaní nových členov zvažovať aj taký faktor, „akým je miera zločinnosti a korupcie v kandidátskych krajinách“.

Tam, kde jeden veľvyslanec skončil, iný začínal. Ronalda Weisera o pomeroch na Slovensku neinformovali farmaceutické spoločnosti, ale predstavitelia U.S. Steel Košice, ktorí mali záujem o akcie VSŽ, keď ich predával vtedajší štátny podnik Transpetrol.

Teraz Ronald Weiser

Keďže išlo o štátny podnik, povinnosťou jeho vedenia, ministra, ktorému podliehalo, i vlády bolo, aby akcie VSŽ predali za najlepšiu možnú cenu. Tú by dostali vtedy, keby sa o akcie mohli uchádzať všetci, čo o ne mali vážny záujem. Minister Harach však dal súhlas, aby šéfovia Transpetrolu predali akcie spôsobom, ktorý to neumožnil.

Akcie sa na burze objavili dva dni po tom, keď minister hospodárstva oznámil, že v dôsledku špekulatívneho zníženia ich ceny obchod na burze pozastavuje. Akcie sa tam objavili hodinu pred začiatkom vianočnej pauzy, takže okrem skupín, ktoré boli na túto možnosť pripravené, nikto iný nemal šancu predložiť alternatívnu ponuku.

Práve na tento fakt upozornil Ralph Johnson, bývalý americký veľvyslanec na Slovensku a dnešný konzultant U.S. Steel Košice: „Predávajúci neprejavil snahu maximalizovať zisk pre štát.“ Je prirodzené, že konzultant americkej firmy na Slovensku argumentuje v jej prospech a v jej záujme. Neprirodzené je, že dotknutá strana na jeho slová nereagovala.

Práve „nereakcia“ osôb, ktoré reagovať mali, viedla prezidenta spoločnosti U.S. Steel Johna Goodisha k vyhláseniu, že o transparentnosti nemožno len hovoriť, ale treba pre ňu niečo aj spraviť a že prvý príkladom je vicepremiér Mikloš, „ktorý veľa hovorí o transparetnosti, avšak nikdy transparentnosť nespomenul v súvislosti s touto transakciou“.

Okolnosť, že veľvyslanec Weiser si vybral práve pôdu Národného bezpečnostného úradu, aby na nej s plnou vážnosťou pripomenul, že momentálny trend korupcie na Slovensku môže skomplikovať integráciu krajiny do NATO, je signálom nielen pre vládu, ale najmä pre občanov.

Ak by bolo všetko v poriadku, veľvyslanec by nedával korupciu do súvislosti s naším členstvom v NATO. Ak by predpokladal, že vláda naozaj chce v tejto veci niečo zásadné zmeniť, povedal by to jej - diplomaticky a diskrétne. Súdiac podľa miesta, kde zverejnil svoje stanovisko, je zjavné, že ako partnera oslovil nielen Národný bezpečnostný úrad, ale predovšetkým slovenskú verejnosť.