Alžírsko, brána z Afriky do Európy zažíva už päťdesiat rokov každodenné násilie medzi vládou a islamskými militantmi. Krajina sa trápi a Massiová o tom spieva: „Nechcem, aby bolo ticho,“ povedala pre BBC, „to by znamenalo, že teroristi zvíťazili.“

Texty sú väčšinou v arabčine a jej najnovší album Raoui má byť podľa BBC „objavom tohto roka“. Raoui znamená tiež Rozprávač príbehov a je to titulná pieseň s príbehom jej strateného života.

Podľa Massiovej dnes nie je možné udržať si od problémov odstup. „Ľudia tam umierajú, zabíjajú ich na ulici a nikto nevie, kto je za tým,“ vysvetľuje. „Niektorí tvrdia, že je to vláda. Iní hovoria o fundamentalistoch, ale my pravdu nepoznáme.“ Dúfa, že jej folkové piesne, ktoré bojujú proti agresii a nerovnomernosti, zdvihnú povedomie. „Rozprávam o mnohých veciach aj o zlej situácii arabských žien.“ Začínala v polovici deväťdesiatych rokov v úspešnej rockovej skupine Atakor. Zatiaľ čo vypredané alžírske sály aplaudovali, fundamentalistické skupiny jej znepríjemňovali život. Preto sa vysťahovala do Francúzska.

Po veľkolepom koncerte v roku 1999 Ženy pre Alžírsko jej firma Island Records ponúkla nahrávací kontrakt. Zostala teda v Paríži. Ani tu však pre ňu život nie je jednoduchý: „Som hrdá na to, že som Alžírčanka a moslimka,“ vysvetľuje a dodáva, „ale som moderná moslimská žena a niekto to nemá rád.“ (peb)