Smrť nastala v nemocnici, kam ho previezli, keď jeho vrtuľník Mi-8 neďaleko mesta Abakan v nepriaznivých poveternostných podmienkach a za zlej viditeľnosti narazil do elektrického vedenia. Stroj sa potom zrútil z výšky 50 metrov na zem. Z 19 ľudí na palube zahynulo podľa údajov ministerstva vnútra sedem ľudí. Priamo na mieste prišli o život traja blízki spolupracovníci Lebeďa, medzi nimi i vicegubernátorka Krasnojarského kraja Nadežda Kolbová. Medzi cestujúcimi bolo aj niekoľko novinárov. Generál Lebeď letel so svojimi spolupracovníkmi na slávnostné otvorenie lyžiarskeho strediska v Jermakovskom okrese.

Generál Lebeď, veterán vojny v Afganistane, bol jedným z najvýraznejších postáv ruskej politiky v druhej polovici 90. rokov. Pôsobil ako veliteľ 14. armády dislokovanej v konfliktnej oblasti Moldavska v Podnestrí. V roku 1995 z armády odišiel na protest proti jej reorganizácii. V roku 1996 sa stal poslancom Štátnej dumy a v tom istom roku ho vymenovali za poradcu vtedajšieho prezidenta Borisa Jeľcina pre národnú bezpečnosť a za tajomníka Bezpečnostnej rady Ruska. Podieľal sa na ukončení čečenského konfliktu a podpísal s čečenským prezidentom Aslanom Maschadovom tzv. chasavjurtskú dohodu, ktorá ukončila prvú čečenskú vojnu. V prezidentských voľbách v roku 1996 Lebeď získal tretie miesto po Jeľcinovi a predákovi komunistov Gennadijovi Zjuganovovi.

Po zvolení za gubernátora Krasnojarského kraja tvrdil, že zatiaľ o funkcii prezidenta neuvažuje a v podstate zmizol z politickej scény. Ani v Krasnojarsku nebolo jeho pôsobenie bezkonfliktné - konflikty mal so zástupcami miestnych podnikateľských kruhov. Ruskí poslanci a senátori poukazujú na to, že generál Lebeď bol svojráznym a zároveň tvrdým politikom. Jeho výroky šokovali, zároveň mnohí si cenili jeho nekompromisnosť. (čtk)