Ota P., ktorý sa k činu priznal, označili psychiatri za nenapraviteľného, samoľúbeho, nezodpovedného parazita. Doslova v posudku konštatovali, že „očakávať nápravu uložením trestu, je zbytočná ilúzia“. Za jedinú efektívnu ochranu spoločnosti pred Otom P. považujú umiestnenie v špeciálnom ústave.
Oto. P zavraždil svoju družku po tom, ako sa od nej dozvedel, že sa s ním chce rozísť. Najprv sa vyhrážal, že sa zabije, dokonca zjedol niekoľko tabletiek. Potom sa pohádali a na chvíľu z domu odišiel. Vrátil sa približne o 4. ráno po hromozvode a nútil družku, aby s ním išla do kuchyne. Keď odmietla, zobral veľký kuchynský nôž a deväťkrát ju bodol.
„Počul som mamine výkriky. Vbehol som do chodby a odtiaľ som videl, ako ju pichá nožom,“ vypovedal Pavol. Keď Oto P. zbadal chlapca, zaútočil nožom na neho. Matke sa podarilo vyplaziť sa na chodbu a kričala o pomoc. Oto P. cez balkón ušiel. Sanitku a políciu privolali susedia. Matku sa už zachrániť nepodarilo, na následky zranení zomrela pri zamknutých vchodových dverách.
„Mama kričala, pomôžte a ja som po poschodiach kopal do dverí susedov. Pri vchodových dverách mama odpadla,“ spomína si na chvíle krátko po útoku Pavol, keď sa ťažko zranený pokúšal privolať pomoc.
DANIEL VRAŽDA
