Polícia predpokladala, že vykonávateľmi vraždy sú Imrich Oláh a Jozef Roháč, momentálne na úteku, to sa však doteraz nepreukázalo. Za objednávateľmi aj podľa správy riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Mitra z novembra 1999 stála pravdepodobne SIS za vedenia Ivana Lexu. Správa hovorí aj to, že v deň vraždy ho dvaja príslušníci SIS sledovali.

Róbertova matka Anna Remiášová žije vo Vrbovom v skromných pomeroch s krutým pocitom v srdci. „Táto republika mi vzala všetko - syna, česť, zdravie a aj peniaze,“ hovorí pani Remiášová.

Slovenská Republika ju urazila

Po tragickej udalosti musela znášať viaceré urážky. Denník Slovenská Republika v júni 1999 uverejnil článok „anonymného autora“ pod názvom Vrchol cynizmu: „Matka, tá dnešná hrdinka, utiekla od muža a syna za frajerom Eduardom Remiášom do Vrbového a malého Róberta vychovávali starí rodičia v Devínskej Novej Vsi. Až po smrti fyzického otca si Róberta adoptoval Eduard Remiáš, tento však s nimi v spoločnej domácnosti nežil, ale stále bol u starých rodičov. Ale ide mi o to, aby ľudia poznali skutočnosť, aký vlastne bol Róbert Remiáš, a aká je jeho matka - upír, ktorý žije z krvi svojho syna. Je to vrchol cynizmu od pani Remiášovej, ale peniaze sa dajú zarábať rôznym spôsobom.“

Anna Remiášová denník zažalovala. Svojho syna kvôli Eduardovi Remiášovi neopustila. Róbert s ňou žil na Sokolskej ulici do roku 1976, potom sa odsťahovali na Ipeľskú ulicu. Tam nastúpil do základnej školy. V roku 1988 si Eduard Róberta Michalíka osvojil aj preto, lebo Róbert to chcel. Prijal aj priezvisko Remiáš.

Žalovaní tvrdili, že žaloba má politický podtón, čo Remiášovci odmietajú.

Súd uznal, že majú pravdu

V auguste 2000 Okresný súd v Piešťanoch rozhodol, že vydavateľstvo R-Press musí zverejniť opravu a pani Remiášovej zaplatiť pol milióna plus 62-tisíc súdne trovy. Vydavateľstvo podalo odvolanie, v ktorom sa píše, že Slovenská Republika je ochotná uverejniť opravu v zmysle, že uviedli nepravdivé informácie. Zaplatiť však chcela iba necelých päťtisíc korún, ktoré vyčíslili ako súdne trovy. Naopak od Remiášovej žiadali, aby zaplatila ich trovy vo výške 47-tisíc korún.

Spoločnosť R-Press medzičasom zanikla zlúčením s firmou Lisovňa a tá zanikla zlúčením so Sipox Tradingom, v ktorej figuroval podnikateľ Jozef Majský. Táto spoločnosť je od apríla 2001 v konkurze.

Keďže rozsudok nie je právoplatný, Remiášová sa nemôže prihlásiť ako veriteľ. V spore by sa dalo pokračovať, keby to uznal správca konkurznej podstaty Jozef Chúťka. Ten však tvrdí, že sporov na ochranu osobností má veľa a nemôže uprednostniť jeden z nich.

Morálne ani finančné odškodnenie sa teda nekoná. „Aj na tomto prípade vidno, že občan nemá možnosť dovolať sa svojho práva,“ komentuje legislatívnu dieru advokát pani Remiášovej Peter Vačok.

V pondelok o piatej poobede sa pri reštaurácii Riviéra v Bratislave uskutoční pravidelná panychída za mŕtveho Róberta Remiáša.

MONIKA ŽEMLOVÁ