„Nemôžeme súhlasiť s predajom 49 % podniku vládou vopred určenému investorovi. Ak bude Smer v novej vláde, bude sa chcieť na privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu pozrieť,“ vyhlásil na tlačovej konferencii predseda strany Smer Robert Fico. Agentúra SITA napísala, že Fico „nevylúčil po prípadnom vstupe do budúcej slovenskej vlády reprivatizáciu“. V praxi by to znamenalo, že niekomu sa niečo vezme a predá sa to inému. Zahraniční investori tak získali dobrú informáciu. Na Slovensku musia byť pozorní aj pri kúpe oštiepka. Tradície nemrú, zbojníkom preferencie neklesajú.
Je skoro jasné, že operácia s reprivatizáciou je neuskutočniteľná. Je viac ako jasné, že Robert Fico sa iba snaží zabrániť privatizácii najväčšieho zo slovenských prirodzených monopolov, pričom iba on vie, prečo to robí. Vyhlásenia, ktoré majú teraz hodnotu planých rečí, sa môžu zmeniť na rozhodnutia po tom, ako sa nechá titulovať názvom ktorejkoľvek vládnej funkcie. To je zasa signál pre občana. Môže prísť o televízor alebo kolieskové korčule. Nebude to problém v situácii, keď sa budú brať podniky. Princíp je ten istý.
V snahe prekaziť privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu bude opozičná strana ešte mimoriadne aktívna, o tom niet pochýb. Je možné, že aj úspešná, lebo sa neštíti demagógie, voči ktorej je populácia tolerantná v takej miere, v akej je pre investičné rozhodnutia neprijateľná. Z tohto rangu je napríklad tvrdenie, že ak nový majiteľ 49-percentného podielu získa právo riadiť podnik, stane sa väčšinový balík štátu bezvýznamným.
Najmä pri borovičke sa dobre počúvajú slová o tom, že privatizačný poradca Credit Suisse First Boston je nafúkaný a predložil komisii iba reklamné materiály bez vypovedacej schopnosti. Čo už môžu o privatizácii vedieť nejakí za Američanov prezlečení Švajčiari?!
Robert Fico sa nedá zastaviť. Vyčítavo hovorí, že hlavným kritériom predaja plynárenského podniku má byť rýchlosť a jeho ukončenie do konca súčasného volebného obdobia. Keby mal pravdu, tak je firma dávno predaná. Ďalej si líder Smeru myslí, že záujemcovia môžu využiť zlú finančnú situáciu štátu a ponúknuť nízku cenu. Po avíze reprivatizácie už veľa peňazí neponúkne nik. Pôsobivé sú varovania pred okamžitým zvýšením cien plynu po predaji plynární. Veľa naivity treba na to, aby jeden uveril, že štát mu bude platiť účty za plyn donekonečna.
Robert Fico vie, čo urobí, ak sa mu privatizáciu nepodarí pochovať. V rámci eliminácie škôd súčasnej vlády sa nebude brániť ani podobnému opatreniu, aké sa v súčasnosti chystá vo Veľkej Británii a presadiť zákon umožňujúci „odňatie majetku tým, ktorí ho získali nie celkom v súlade so zákonom“. Inšpirácia akoby naozaj prišla z niečoho „veľkého“, na Britániu to však nevyzerá. Tam tuším aj Murphyho zákony platia, alebo neplatia, po trochách ich neberú.
EDUARD ŽITŇANSKÝ
(Autor pracuje v Inštitúte pre ekonomické a sociálne reformy)
