Rodák z anglického Bristolu DAMIEN HIRST (1965) sa stal začiatkom deväťdesiatych rokov najdiskutovanejším umelcom vo Veľkej Británii. Provokoval fascináciou smrťou a estetikou banality. Všetko spôsobil dielom s názvom Fyzická nemožnosť smrti v mysli niekoho, kto je nažive. Išlo o mŕtveho žraloka tigrieho „plávajúceho“ v nádrži s formaldehydom. Stal sa frontmanom nového britského umenia a postupne ho začalo akceptovať aj okolie. V roku 1995 získal prestížnu Turnerovu cenu, jeho diela sa dostali do stálych zbierok Tate Modern v Londýne i Múzea moderného umenia v New Yorku.

Mali sme sa stretnúť v londýnskej Tate Modern v priestoroch jeho inštalácie Pharmacy - Lekárne. Očakával som nespútaného „enfant terribla“. Prišiel úplne normálny človek, ktorý výzorom pripomínal príkladného študenta na londýnskej college.

Začnime vašou provokáciou spred desiatich rokov. Čím vás tak fascinovala smrť?

„Ale veď ja sa ňou zaoberám stále. Len vtedy som bol možno trochu razantnejší. Chcel som ostro upriamiť pozornosť na veci, ktoré ma zaujímajú.“

Nebola vaša ostrosť aj cestou k ľahšiemu presadeniu sa na výtvarnej scéne, ktorá na podobné ťahy rýchlo zareaguje?

„Myslíte na kalkul? Veď ma takmer chceli ukameňovať! Z mojej strany išlo o vyjadrenie základného pocitu - umenie je o živote, a preto nemôže byť o ničom inom. Keď skepticky uvažujem o britskej spoločnosti a jej tradíciách alebo o bezmyšlienkovitom konzume každodenného života, prečo by som to nemohol podať vo forme, ktorá je mi najbližšia.“

Bol to zberateľ Charles Saatchi, ktorý vám poradil, ako vyjsť v ústrety šoubiznisu?

„Saatchi nás nakupoval v časoch, keď sme boli študentmi. Nepopieram, jeho solventnosť a kontakty nám urýchlili pohyb. O ďalšiu reklamnú kampaň sme sa už postarali sami.“

Stali ste sa lídrom nového britského umenia. Pred piatimi rokmi ste dokonca spolu s ďalšími kolegami vystavovali v londýnskej Royal Academy of Arts na expozícii Sensation! Za vaše diela sú zberatelia ochotní dať státisíce libier. Ste spokojný so stavom etablovaného umelca?

„Sensation! - to bola poriadna víchrica. Šialení umelci v kráľovskej akadémii. Niektorí nám nevedeli prísť na meno. Na výstavu sa však hrnuli davy, čo hľadali senzáciu. Azda viacerí pochopili, že sme nechceli len šokovať. Obecenstvo, aj to konzervatívnejšie, si postupne zvyklo. Aj ja som prešiel vývojom.“

Nachádzame sa vo vašej Pharmacy, ktorú ste urobili pre tohtoročnú kolekciu Tate Modern. Definitívne ste upustili od priamočiareho šoku?

„Počas uplynulých desiatich rokov ide už o piatu variáciu Pharmacy. Odjakživa som sa zaujímal o prírodovedu a medicínu. Pri tejto inštalácii to už možno nie je také agresívne, ale stále tieto témy sledujem. Vieme, že všetci raz zomrieme, no veci v lekárni sa na nás usmievajú, sú farebne rozihrané. Vzbudzujú ilúziu nesmrteľnosti, hoci naše telo stále chradne. Myslím, že som ponúkol dostatočný priestor na uvažovanie.“

Súčasťou jednej Pharmacy bola aj domáca lekárnička. Je pravda, že bola vydražená za veľké peniaze?

„Volala sa God a pred štyrmi rokmi predchádzala štvrtej Pharmacy. Išlo o šesťdielnu poličku plnú liekov, ktorá putovala do jednej newyorskej galérie. Aukčná spoločnosť Christies ju z pôvodných 60-tisíc libier vydražila za trojnásobnú cenu.“

Peniaze, sláva - čo to pre vás znamená?

„Je to celkom príjemné. Keď to prišlo, prečo si to nedopriať? Nakoniec, aká je to sláva? Keď vyjdem ráno z domu na ulicu, nikto ma nepozná.“

Ste konceptuálnym umelcom, filmovým režisérom, reštaurátorom, hudobníkom. Kde sa cítite najlepšie?

„A navyše aj maľujem. Hranice nepoznám, preto sa s obľubou pohybujem všade. Všetky moje aktivity sa dopĺňajú a nedovoľujú mi ustrnúť na jednom mieste.“

Britský tím F 1 Jaguár vás nedávno oslovil, aby ste mu navrhli nový imidž monopostov. Je to pre vás nová výzva?

„Ak pôjde všetko hladko, onedlho by som im mal ponúknuť prvé návrhy. Pôjde o novú premaľbu ich áut. Je to celkom dobrá príležitosť, aby moje dielo videli milióny. Napokon, mám rád zvieratá a jaguár je predsa zviera.“

Autor: ĽUDO PETRÁNSKYLondýn – Bratislava