Moskovskí neonacisti očakávali 20. apríl s rešpektom. Pred 113 rokmi sa narodil Adolf Hitler. Dokonca pohrozili pogromami zahraničným ambasádam. Ambasády Švédska, Indie, Japonska aj Zambie v Moskve dostali e-mail v lámanej angličtine: „Zabijeme všetkých cudzincov, ktorých stretneme. Pošlite svojich občanov späť. Rusko je pre Rusov.“

Konzuli štátov Strednej Ázie požiadali o policajnú ochranu. Policajné jednotky boli v plnej pohotovosti. V ten deň bol však v Moskve pokoj. Jedno je však isté - v Rusku je pravicových extrémistov poriadne cítiť.

Vlaňajší dvadsiaty apríl taký pokojný nebol. Skíni usporiadali na jednom z moskovských trhov pogrom proti ľuďom z Kaukazu. Zdevastovali ich stánky, niekoľko predajcov zbili, štyria zaplatili životom.

Treba byť na pozore, deň Hitlerovej smrti pripadá na 30. apríla. Predtým, ako si zobral život, vzali jeho vojaci život miliónom Rusov. Dnes sa paradoxne stáva idolom časti ruskej mládeže.

Choroba sa šíri

Minulý mesiac z Ruska odišlo 18 afrických a ázijských študentov. Vyhnali ich opakované napadnutia na ulici a ľahostajnosť polície. Zástupcovia ruských univerzít odporučili zahraničným študentom nevychádzať večer dvadsiateho apríla von. Niektorí zahraniční diplomati však tento prístup kritizovali. Tvrdili, že takéto obmedzovanie sa v osobnej slobode legitimizuje hnutie skínov a ospravedlňuje nevýkonnosť polície.

„Nikto dnes neverí, že ruská milícia alebo vláda môžu garantovať bezpečnosť zahraničných študentov,“ povedal pre BBC Gabriel Kočova z Asociácie zahraničných študentov.

Päť dní pred obávaným výročím holohlavci na smrť ubili afganského prekladateľa pôsobiaceho v Moskve. Mal štyri deti. „Naši ľudia denne zažívajú útoky nacistickej mládeže a nikdy sa nedovolajú uplatnenia práva. Polícia sa zvykne pozerať iným smerom, lebo obete často nemajú ako utečenci doklady,“ vyhlásila pre časopis Moscow Times afganská ambasáda.

„Operácia cudzinec“

Minister vnútra Boris Gryzlov v stredu povedal, že ruské úrady začnú v najbližšom čase pozorne sledovať všetkých cudzincov, aby zabránili ilegálnemu prisťahovalectvu.

„Medzi policajtmi, politikmi aj obyčajnými ľuďmi je rozšírený názor, že takzvaní migranti sú ľudia, ktorí inklinujú k zločinu. Stále ich kontrolujú, prichádzajú do ich bytov, porušujú ich práva,“ povedal sociálny pracovník Alexander Osipov.

Hovorcu ministerstva vnútra Sergeja Smirnova však situácia neznepokojuje. „Samozrejme, že väčšina ľudí, ktorých kontrolujeme, má tmavšiu pleť. Nič rasistické v tom nie je,“ povedal pre BBC.

V Rusku vraj žije desať miliónov cudzincov, z toho najmenej polovica bez povolenia. Samostatný prisťahovalecký úrad pritom neexistuje. Prezident Vladimir Putin za dva roky vlády zlikvidoval imigračnú službu aj ministerstvo pre záležitosti národností a rezort presunul pod ministerstvo vnútra, ktoré má zároveň pod palcom políciu.

Putin vyhlásil skínov minulý týždeň za príslušníkov organizovaného zločinu. Pred dvoma rokmi mu však protičečenská veľkoruská rétorika pomohla k prezidentskému úradu.

Extrémizmus podľa Putina „vážne ohrozuje stabilitu a verejnú bezpečnosť“. „Predovšetkým ide o tých, ktorí pod fašistickými a nacionalistickými heslami a symbolikou organizujú pogromy, bijú a zabíjajú ľudí,“ povedal prezident.

Útoky na povel?

Pred desiatimi rokmi bolo v Moskve len niekoľko desiatok skínov. Ministerstvo vnútra teraz počet „holých lebiek“ odhaduje na 10-tisíc. Analytici tvrdia, že by ich už mohlo byť 50-tisíc. Väčšinou vraj ide o učňov a žiakov stredných škôl, ktorí poslúchajú rozkazy dospelých ideológov.

Politológ Jurij Korguňuk si myslí, že mnohé útoky vyprovokovali médiá. „Ak médiá skínom podhodia myšlienku, chytia sa jej,“ povedal. Vyholení chlapci si radi udrú do každého nosa - či už bezdomovca, alebo fanúšika iného futbalového klubu.

Liberálny predák hnutia Jabloko Grigorij Javlinskij tvrdí, že problém nacizmu v Rusku je spojený s čečenskou vojnou a s xenofóbnymi prejavmi niektorých ruských politikov.

ZUZANA OČENÁŠOVÁ