hre i medzi povrazmi sa so súperom hrá. Rád ho zatlačí do úzkych a pomaly núti definitívne kapitulovať. Jeho presný úder protivníkovi v hlave dlho doznieva. Sám inkasuje málo, obranný systém má vypestovaný veľmi dobre. V amatérskom i profesionálnom boxe je už dnes zapísaný nezmazateľne. Veď v roku 1988 vyhral na olympiáde v Soule kategóriu do 91 kg a po prestupe k profesionálom sa stal prvým Britom, ktorý sa mohol hrdiť titulom absolútny majster sveta v ťažkej váhe.

Najprv chcel byť požiarnikom

Že 196 cm vysoký Lennox Lewis (narodený 2. septembra 1965) napokon skončí v ringu, bolo jasné, až keď mal osemnásť. Dovtedy syn jamajských prisťahovalcov do Londýna váhal. Bravúrne zvládal basketbal, futbal, tenis i plávanie. Na vysokej škole v Kanade, kam sa ako dvanásťročný po rozvode svojich rodičov presťahoval, nebolo nadanejšieho študenta.

„Sprvu som na šport nemyslel. Keď som mal osem, túžil som po jedinom. Stať sa požiarnikom,“ spomínal na detstvo Lewis. „O boxe som prvýkrát začal uvažovať, keď som v televízii videl zápasiť Muhammada Aliho. Boxoval s Frazierom a s bratom sme vtedy nemohli odtrhnúť oči od obrazovky.“

Vážne to medzi povrazmi začal myslieť v roku 1983, o rok neskôr už ako Kanaďan reprezentoval svoju krajinu na olympijských hrách v Los Angeles. Dostal sa do štvrťfinále, kde prehral s neskorším víťazom, Američanom Tyrellom Biggsom, no do Kanady sa vrátil ako hrdina. Na totálneho outsidera po takom krátkom čase seriózneho tréningu to bol výsledok ako hrom.

Okamžite mu ponúkli profesionálnu kariéru (za prestup by hneď dostal 1,5 milióna dolárov), no Lennox odmietol. Atmosféra súbojov pod piatimi kruhmi mu učarovala viac ako vidina rýchleho zbohatnutia. Chcel byť olympijským víťazom, nič iné ho v tom momente nezaujímalo. Stalo sa! O štyri roky neskôr v juhokórejskom Soule sa víťaz kategórie do 91 kg volal Lennox Lewis. Na prekvapenie väčšiny, pretože veľkým favoritom finále bol jeho súper, Američan Riddick Bowa. No Lewis mu nedal šancu.

Na trón po súboji s Holyfieldom

Po Soule sa vrátil do Kanady, aby vzápätí odišiel do rodného Anglicka a tam už profesionálnej zmluve, ktorú mu prichystal manažér Frank Maloney, neodolal. Stačil rok a aj v profesionálnom ringu sa mohol hrdiť titulom najlepší britský boxer. A 31. októbra 1992 v zaplnenej londýnskej Earl‘s Court dal najavo, že pomýšľa aj na svetový primát. Senzačne zdolal Razora Ruddocka, po Tysonovi v tom čase druhého najlepšieho boxera planéty. V štrnásty januárový deň ho korunovali za najlepšieho boxera sveta verzie WBC.

Absolútnym majstrom sveta sa stal 14. novembra 1999 po víťazstve v Las Vegas s Evanderom Holyfieldom. Všetci traja ringoví rozhodcovia sa po vyrovnanom súboji priklonili na jeho stranu a 6-tisíc Britov v hľadisku rozpútalo ódu na radosť. Po štyridsiatich rokoch sa profesionálny titul majstra sveta ocitol v európskych rukách, naposledy patril Švédovi Johanssonovi.

Za súboj obaja súperi inkasovali zhodne po 15 miliónov dolárov. A Lewis i satisfakciu v stávke s promotérom Donom Kingom, ktorý tvrdil, že víťazom môže byť len Holyfield. Ak by sa tak stalo, musel by Lewis prejsť nahý po najznámejšom londýnskom námestí Trafalgar Square a poukázať na charitatívne účely stotisíc dolárov.

Príučka od Rahmana

Lewis sa potom dlhé mesiace držal na absolútnom výslní. Prišli i prehry, no opäť sa dokázal dostať na špicu. Šok spôsobil v apríli minulého roku, keď ho nečakane v súboji o titul zdolal málo známy Američan Hasim Rahman. V piatom kole úradujúci šampión na chvíľu zaváhal a Rahman ho pravačkou zložil. Hasim oslavoval senzáciu v nemocnici. Jeho triumfálna jazda centrom Baltimoru sa skončila zrážkou jeho kabrioletu s taxíkom, pričom okrem iného utrpel poranenia lakťov. Ľahšie sa zranila jeho manželka i dve deti. Lennox si v novembri vyžiadal odvetu, v ktorej Rahmana zdolal a vrátil sa na trón.

Ten sa najbližšie chystá obhajovať proti Američanovi Mikovi Tysonovi. Najočakávanejší súboj profi boxu mal už aj nechutnú predohru. Tyson Lennoxovi pri šarvátke na tlačovej konferencii v New Yorku zubami vytrhol kúsok mäsa z nohy. A prišiel o licenciu. Kým ju získal späť, pôvodný termín zápasu (6. apríl) padol. Vidieť by ho tak mal 8. júna americký Memphis. Pravda, ak Tyson dovtedy nevyvedie ďalšiu hlúposť.

Lewis naďalej slobodný

Lewis nemá o obdivovateľky záujem. Rovných 105 miliónov libier na účte najbohatšieho športovca v britskej monarchii (údaj z denníka Sunday Express) je určite lákadlom, no najmilovanejšou ženou v živote 37-ročného boxera zostáva jeho matka. „Violet nie je len najsrdečnejšia žena na svete, ale i najlepšia kuchárka pod slnkom,“ rozplýval sa Lewis, ktorý svoj voľný čas často trávi v jej spoločnosti. „Prechádzame sa po pláži a nič na svete nám v tých chvíľach nechýba.“

Brit si súkromie prísne stráži. A o priateľkách na verejnosti rozprávať nechce. „Či sa ožením, neviem, tá, ktorú si vezmem, musí byť rovnako krásna navonok ako vnútri. A takú zatiaľ nemám.“

Mimo ringu sa Lewisov život vyznačuje veľkou nestálosťou. Svedčí o tom i skutočnosť, že málokde dokáže na dlhší čas zakotviť. Rád cestuje do rodnej Jamajky, tamojší rum je jeho najobľúbenejším drinkom, aby o pár dní neskôr zamieril do Londýna a potom zas do Kanady. „Ja som doma všade. Prúdi vo mne jamajská krv, v Londýne som strávil najkrajšie roky detstva, v Kanade zasa mám asi najviac priateľov,“ odpovedal s britskou noblesou.

V Londýne má priestranný byt, ktorého izbám dominuje tradičný karibský štýl. V garáži stojí jeho obľúbený Aston Martin, na ktorom sa po meste veľmi rád premáva. Okrem áut miluje i kone. Pár rokov to skúšal aj ako džokej a dobrého koňa vraj rozozná na diaľku. Zo spevákov miluje najviac Boba Marleyho. Nielen pre jeho lásku k hudbe, ale i podobný prístup k životu nazývajú niektorí Lewisa Bobom Marleyom boxu.

Lennoxovi nechýba ani zmysel pre humor. Rád spomína na jeden z dávnejších súbojov, keď súper v návale energie síce Lewisovu bradu minul, nešťastnou náhodou však knokautoval príliš blízko stojaceho rozhodcu. „Mali ste vidieť to prekvapenie v hale i na tvári môjho súpera.“