vá ho pevne viažu k našej výtvarnej scéne, a tak na slávnosti nemohol chýbať jeho slovenský sochársky kolega Juraj Meliš. Keď Preclík na začiatku deväťdesiatych rokov založil v Brne Fakultu výtvarných umění Vysokého učení technického, ako jej dekan si do umeleckej rady novej fakulty prizval z bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení práve Meliša. Samozrejme, Preclík recipročne prednášal v Bratislave, tu vo Výskumnom ústave zváračskom sa tiež odlievala jeho socha Chaplina pre pražský Barrandov. V živej pamäti je ešte Preclíkova jubilejná výstava k jeho šesťdesiatinám v Mirbachovom paláci Galérie mesta Bratislavy v lete 1989, kde mu na vernisáž priniesli dvaja skutoční čašníci veľkú drevenú tortu, ktorej segmenty boli dielom špičkových slovenských výtvarníkov.

„Je dobré, že aj po rokoch toto povedomie kultúrnej vzájomnosti pretrváva a vďaka aj takýmto ľudsky i odborne cenným stretnutiam sa neustále upevňuje,“ charakterizoval terajší brniansky ceremoniál Juraj Meliš.

„Celý slávnostný podvečer, ktorého súčasťou bolo i uvedenie troch knižných monografií o Vladimírovi Preclíkovi, Aloisovi Mikulkovi a Vincencovi Makovskom, ako aj vernisáž výstavy posledne menovaného a jeho študentov, sa niesol v atmosfére prirodzenej noblesy, aká u nás často na podobných podujatiach chýba.

ALEXANDER BALOGH