O štyri mesiace bude mať Robbe-Grillet osemdesiat. Vlani na jeseň vyšiel jeho nový román La Reprise (Oživenie) a stal sa hneď literárnou senzáciou. Vydavateľstvá sa už mesiace pripravujú na obnovenú vlnu záujmu o autora, vyhláseného za pápeža nového románu, novej prózy oslobodenej od deja. Po Francúzsku inštalujú výstavy o jeho diele a v parížskych kinách premietajú jeho autorské filmy. Robbe-grilletovskú vlnu práve dobieha aj pražský Festival spisovateľov, ktorý tento rok Robbe-Grilleta hostí ako svoju najväčšiu hviezdu.

Vo Francúzsku je vraj Robbe-Grillet známejší než jeho knihy - jav menom Robbe-Grilletov paradox. „Andy Warhol hovoril: Som slávny najmä pre svoju slávu. Je to trochu aj môj prípad, ale nepreháňajme - autorské práva ma dokážu uživiť. Napriek tomu, čo sa hovorí, som svoje knihy nepísal pre univerzity,“ povedal pre Le Figaro Magazine autor dvanástich románov a ôsmich filmov.

Do Prahy pricestoval s manželkou-spisovateľkou a s novinármi hovoril najmä o filmárskych skúsenostiach zo Slovenska. S filmom sa stretol po prvý raz roku 1961, keď písal scenár k Vlani v Marienbade, ktorý zvíťazil na festivale v Benátkach. Dve ďalšie snímky - Muž, ktorý luže a Eden - sa nakrúcali koncom šesťdesiatych rokov na Slovensku, kam ho priviedol scenárista Albert Marenčin. „Robil som v komunistickom Československu. Bol to úplne šialený systém, uzavretý medzi stenami, a nevyrábal nič iné než zbrane. Ľudia nedostávali za svoju prácu poriadne zaplatené, ale nič s tým nerobili. Vyhovovalo im to. Dalo by sa povedať, že to bol virtuálny svet - science ficton.“

Robbe-Grillet tvrdí, že román, ktorý mu pred niekoľkými mesiacmi vyšiel, vydal len preto, že už nemohol zohnať peniaze na film. „Som úspešný mladý spisovateľ, ale starý filmár, ktorého už nikto nechce,“ povedal v Prahe o veľkom úspechu Oživenia, ktoré sa odohráva roku 1949 v Berlíne.

Francúzski kritici píšu, že tento nový román nadväzuje na to najlepšie, čo Robbe-Grillet napísal - a to už pred desaťročiami - Žiarlivosť, V labyrinte, Verejný dom.

Od prvej vety románu: „Tak tu pokračujem, a preto bilancujem,“ čitateľ pochopí, že niečo zameškal a že presne to bude musieť nájsť. Keď sa chytí, nastúpi do vlaku za jazdy, našťastie, nenáhlivej, a cestuje v ňom s rôznymi obchádzkami do Berlína. Pôsobí to realisticky, nie samotným príbehom, ale svojou dôkladnosťou.

Dnes v literatúre už nenájdete nijaké veľké ideologické nádeje, myslí si Robbe-Grillet. „Nový román vznikol v časoch, ktoré verili v revolúciu. A to formovalo aj literárny život - viedli sa debaty iného dosahu a významu než dnes. Ale je to aj v literatúre samej. Dnešok je v zajatí akejsi ochabnutosti, sklamania, ponurej hmly, ale ktovie, snáď je to nový začiatok.“ Francúzska literatúra? „To sú samé nenávisti, väčšie a menšie. Vždy boli.“

„Sledujete politický vývoj?“ pýtali sa v Prahe mnohí novinári. „Áno, pozorne. Najmä ekonomiku.“ A čo prezidentské voľby? „Až do nedele ma vôbec nezaujímali. Jospin má veľmi tvrdú minulosť a snaží sa byť neoliberálny neosocialista. Nechcel by som byť politikom. Aj tak je pre pokoj ľudí, ako som trebárs ja, dôležité, aby sa politika robila pokiaľ možno čo najmenej zle.“ Jacques Chirac? „Áno, k nemu cítim istú sympatiu. Je to priamy a vrúcny človek. Ale pravdepodobne nie veľmi veľký politik.“

ANDREA PUKOVÁ