A najlepšie mladé americké speváčky priľnuli k súčasnými trendom.

Cassandra Wilsonová je vo svojich 47 rokoch jednou z hlavných zástupkýň ženského džezového spevu, a to v čase, keď sa od neho odkláňa, hľadá cestu von. „Od čias Holidayovej sa nenašla u nás speváčka, ktorá by krížila džez a pop s takou úctou a vážnosťou,“ napísal kritik John Ephland.

Návrat domov

Z jej nového albumu Belly of the Sun vyžaruje radosť zo živého hrania, nezameniteľného zvuku akustických nástrojov, schopných nasať množno štýlov od džezu, folku, popu až po latinskoamerické rytmy.

Iba mesiac po tom, čo ju minulý rok magazín Time vymenoval za najlepšiu súčasnú speváčku, Wilsonová nasadla na vlak z New Yorku do rodného Mississippi, aby tam nahrala najnovší album. V hlave mala niekoľko vlastných a niekoľko prevzatých piesní, po vreckách zopár telefónnych čísel na mississippských muzikantov.

„Počas dvadsaťročnej štúdiovej práce som nikdy nenahrávala v Mississippi. Prišiel ten čas. Ťahalo ma to domov,“ povedala pre internetovú stránku Blue Note. Myšlienka jej plánu bola jasná - návrat domov v nej mal prebudiť spomienky na bohatú hudobnú minulosť Mississippi. Belly of The Sun mal byť bluesovým albumom.

Nasledujúce dni ukázali opak. Spolu so starými priateľmi chodila na polozabuduté miesta - opustené domy a kostoly, nasávala voňu starých miest. Pri potulkách deltou rieky pochopila, že bývalá hudba otrokov nie je jediným žánrom, ktorý tu zostal: „Výborní muzikanti žijú na celom svete. Ale tu aj v tom najmenšom meste nájdeš fantastických hráčov. Nie je tu iba blues, hudobníci hrajú funk, soul a gospel a, samozrejme, džez, veď môj otec je vážny džezman, a okolitý svet sa o ich genialite a zručnosti nikdy nedozvie,“ tvrdí Wilsonová.

Štúdio na stanici

Na nahrávanie si vybrala opustenú, ale zachovalú železničnú stanicu v mestečku Clarksdale. V augustovej horúčave tam vzniklo počas niekoľkých dní 15 pesničiek. Dve z nich však kapela musela nahrať v mobilnom štúdiu, lebo v budove sa konala svadba.

Z blues zostala len škica. „Keď som bola malá, otec ma nútil, aby som počúvala všetko, a to sa mi vrátilo počas nahrávania v Clarksdale,“ hovorí Wilsonová. V pesničke Darkness on the Delta ju sprevádza viac ako osemdesiatročný klavirista Abbie „Boogaloo“ Ames - miestny rodák, ktorého Cassandra dotiahla na nakrúcanie. Popri vlastných pesničkách sa na albume objavujú autori, ktorí s džezom nemajú v podstate nič spoločné - Robbie Robertson, James Taylor alebo Bob Dylan. Wilsonová a jej skupina (gitaristi Marvin Sewell a Kevin Breit, bubeníci Jeffrey Hayes a Cyro Babtista a basista Mark Peterson) sa neskôr vrátili do New Yorku, kde vznikol duet Just Another Parade s vychádzajúcou hviezdou India.Arie.

Po sériách klasických džezových sessions vrátane hodnotného Blue Skies (1990) nahrala v rozpätí dvoch rokov dva albumy Blue Light ‘Til Dawn a New Moon Daughter, kde začala miešať džez a pop, U2, Neil Younga a Robert Johnsona a dostala sa do teritórií folkdžezovej Joni Mitchelovej, aby sa s Rendezvous (1997) vrátila k džezovým štandardom a neskorším Traveling Miles, na ktorom zasa vzdala poctu hudbe Milesa Davisa.

Pred nahrávaním sa jej dostala do rúk africká básnička, kde bola veta - Stretneme sa na bruchu slnka. „Bolo to presne, kde sme v Clarksdale boli. Na najhorúcejšom mieste v Amerike, v delte Mississippi, na bruchu slnka.“